Ako sa všeobecne očakávalo, hlavnou témou samitu krajín BRICS v Kazani bola de-dolarizácia. Ako symbol týchto plánov dostal ruský prezident Vladimir Putin maketu „bankovky BRICS“.
JUST IN: Russian President Putin has been gifted a mock-up of a "BRICS bill" at BRICS summit in Kazan. pic.twitter.com/gP08KKkRUy
— BRICS News (@BRICSinfo) October 23, 2024
Putin poukázal na to, že dolár sa využíva ako nástroj na politický boj. „Dolár bol použitý ako zbraň, to je fakt. Ak nám nie je umožnené s ním pracovať, čo iné by sme mali robiť? Musíme hľadať alternatívy,“ vyhlásil ruský prezident.
Krajiny BRICS diskutovali aj vytvorení nového systému viacerých mien, respektíve „košového systému“, ktorý by zahŕňal meny členských krajín a bol by krytý drahými kovmi, najmä zlatom. Brazílsky prezident Lula da Silva zdôraznil potrebu vytvoriť finančný systém, ktorý by zodpovedal súčasnému multipolárnemu svetu a nezasahoval by do národných mien.
Rusko dokonca navrhlo, aby BRICS vytvoril vlastnú burzu drahých kovov, čo by otvorilo priestor pre začlenenie kovov do nového finančného systému. Tento krok by mohol zásadne zmeniť zaužívané globálne spôsoby oceňovania zlata, striebra, platiny a ďalších cenných kovov.
BRICS posilňuje kryptografickú infraštruktúru
Hlavným bodom programu samitu, na ktorom sa zúčastnili vedúci predstavitelia Číny, Indie, Iránu a ďalších krajín, bol ruský návrh na obídenie amerického dolára vytvorením nového systému platobných správ známeho ako „Brics Bridge“. Využívajúc blockchain, tokeny a digitálne meny, bol v Rusku propagovaný ako alternatíva k Swiftu, systému na výmenu finančných správ, ktorý sa používa na spracovanie medzinárodných platieb v hodnote biliónov dolárov.
V rámci tohto plánu ruská krypto-ťažobná firma BitRiver a Ruský fond priamych investícií (RDIF) spolupracujú na vybudovaní dátových centier pre kryptografiu a umelú inteligenciu v krajinách BRICS, čím sa zvýši výpočtový výkon a zníži závislosť od západných technológií.
„Kremeľ sa snaží vytvoriť lepšiu globálnu finančnú infraštruktúru, podobnú tej starej, avšak s jedným zásadným rozdielom: Kremeľ z nej nemôže byť vylúčený,“ povedala Alexandra Prokopenko, pracovníčka organizácie Carnegie Russia Eurasia Center v Berlíne.
Zoskupenie BRICS+
BRICS+ je neformálny blok piatich hlavných členov, medzi ktorými sú Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, a štyroch nových členov: Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Ako skupina predstavujú 37 % svetového HDP (podľa parity kúpnej sily) a 44 % svetovej populácie.
O členstvo v BRICS+ prejavilo záujem aj množstvo ďalších štátov vrátane Azerbajdžanu, Bahrajnu, Bangladéša, Bieloruska, Bolívie, Kuby, Pakistanu, Senegalu, Thajska, Turecka a Venezuely, ktoré by pridali ďalších 5 % svetového HDP a 8 % populácie. Saudská Arábia, ktorá je zodpovedná za 11 % globálnej produkcie ropy, dostala oficiálnu pozvánku na vstup, no zatiaľ neposkytla odpoveď.
Zdroje: kitco.com; ft.com; ing.com
