Kým iné krajiny zápasia s tvrdohlavou infláciou, Čína má úplne opačný problém. Spotrebiteľské ceny tu v júli prvýkrát za viac ako dva roky klesli, čo znamená, že ekonomika skĺzla do deflácie.
Index spotrebiteľských cien (CPI) minulý mesiac oproti predošlému roku klesol o 0,3 %. To podľa analytikov zvyšuje tlak na vládu, aby prijala opatrenia na oživenie dopytu.
Pokles cenovej hladiny ale nie je jediná výzva, ktorej Peking v súčasnosti čelí. V júli došlo k výraznému poklesu čínskeho dovozu a vývozu a krajina zápasí aj s narastajúcim dlhom miestnych samospráv a problémami na realitnom trhu. Pozorne sa sleduje aj nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá je rekordne vysoká, keďže sa očakáva, že tento rok vstúpi na čínsky trh práce rekordných 11,58 milióna absolventov vysokých škôl.
Časť expertov ale upozorňuje, že obavy z trvalej inflácie sú predčasné (aspoň zatiaľ). Poukazujú na to, že za súčasný pokles cenovej hladiny v Číne môže najmä jeden faktor – pokles cien potravín, obzvlášť 26 %-ný prepad cien bravčového mäsa. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa volatilné položky ako sú energie a potraviny, nielenže zostala v kladných číslach, ale v skutočnosti vzrástla z 0,4 % na 0,8 %.
Xia Chun, hlavný ekonóm investičnej spoločnosti Yintech Investment Holdings v Hongkongu očakáva, že deflácia v Číne bude trvať 6 až 12 mesiacov, ale nebude nasledovať scenár Japonska, kde pokles cien pretrvával väčšinu posledných dvoch desaťročí.
Prečo je deflácia hrozbou?
Síce sú pre spotrebiteľov nižšie ceny na prvý pohľad dobrou správou, nemusí to hneď znamenať, že ľudia začnú viac nakupovať. Keď ceny veľkej časti produktov dlhší čas klesajú, spotrebitelia si začnú myslieť, že ceny pôjdu ešte viac nadol a tak začnú odkladať nákupy drahších produktov ako je napríklad elektronika. To ešte viac obmedzí hospodársku aktivitu, čo firmy prinúti znížiť ceny a vytvára sa nebezpečná deflačná špirála.
Výsledkom môže byť pokles dopytu v krajine, ktorá je najväčším svetovým importérom potravín a palív. To nie je dobrá správa pre tie ekonomiky, ktoré sa spoliehajú na kúpnu silu čínskeho trhu. Napríklad Austrália a Brazília, ktoré do Číny vyvážajú komodity, sú obzvlášť citlivé na pokles čínskeho dopytu.
Navyše, keď čínsky tovar za nízke ceny zaplaví svetové trhy, môže to negatívne ovplyvniť výrobcov v iných krajinách, čo by následne viedlo k zníženiu podnikových investícií a prepúšťaniu.
Môže to však mať aj svoje pozitívum. Keďže svet čelí inflácií, dlhší pokles cien v Číne môže obmedziť rast cien v iných častiach sveta vrátane Európy.
Zdroje: reuters.com; bbc.co.uk
