Zdražovanie nehnuteľností nemá konca. Za rok stúpli ceny o takmer 19 %

Z analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) vyplýva, že ceny nehnuteľností naďalej prudko rastú. V porovnaní s minulým rokom sú vyššie o takmer 19 %. Medzikvartálne zdraželo bývanie o 6,4 %. Najvýraznejší rast nastal v Bratislavskom a Trenčianskom kraji, naopak, v Košiciach došlo k miernej korekcii. Výraznejšie zdraželi najmä rodinné domy.

Priemerná cena rezidenčných nehnuteľností vzrástla v druhom štvrťroku o takmer 123 eur/m2 a dosahuje úroveň 2 052 eur/m2. „V súvislosti s oživením ekonomiky v druhom štvrťroku 2021 očakávame rýchlejší rast miezd, ktorý však len čiastočne vykompenzuje nárast cien nehnuteľností,“ tvrdí Roman Vrbovský, analytik NBS. Pripomenul, že vzhľadom na dlhodobé zdražovanie sa dostupnosť bývania neustále zhoršuje. Po dlhšej dobe rástlo medzikvartálne aj nájomné bývanie, a to o 5,5 %.

Takýto vývoj na realitnom trhu podporuje čerpanie úverov. V apríli a máji došlo k mimoriadnemu nárastu úverovania. Podľa NBS bol čistý prírastok úverov v máji najvyšší od roku 2006 (odkedy sa tieto údaje sledujú).

Zlacní bývanie tretia vlna?

Druhý štvrťrok 2021 bol poznamenaný predovšetkým otváraním ekonomiky po predchádzajúcich mesiacoch dlhého lockdownu. „Výsledkom je zvýšená aktivita prakticky vo všetkých sektoroch ekonomiky. Rôzne sektory a trhy však boli zasiahnuté krízou v rôznej miere a aj oživenie v nich napreduje rôznym tempom,“ tvrdí R. Vrbovský. Dodáva, že aktivita na realitnom trhu v kombinácii so strnulejším vývojom na strane ponuky sa premieta do zrýchlenia rastu cien nehnuteľností. Vývoj v nasledujúcich štvrťrokoch tak bude podľa analytika závisieť aj od sily a dĺžky trvania ďalšej vlny pandémie.

Podľa spoločnosti Deloitte pritom až 64 % krajín eurozóny očakáva, že dostupnosť bývania sa v postpandemických časoch ešte zhorší. Zdražovaniu nahráva do karát aj zvyšovanie cien materiálov. Po pandémii sa situácia na stavebnom trhu neprestajne zhoršuje a ceny ocele či izolačných materiálov vzrástli medziročne až o 100 %. Prerábka či stavba nehnuteľnosti sa tak výrazne predraží.

Nízke platy, vysoké ceny

Štúdia spoločnosti Deloitte tiež ukázala, že dostupnosť bývania na Slovensku bola v minulom roku tretia najhoršia v porovnaní s 22 európskymi krajinami. Na špičke rebríčka dominujeme spolu s Českom a Srbskom. O tretiu priečku sa delíme s Rakúskom. Za nami sú krajiny ako Nemecko, Veľká Británia, Nórsko, Taliansko či Dánsko. Spomínaná štúdia sleduje, koľko rokov musí pracovať občan s priemerným národným platom na byt s rozlohou 70 m2 v danej krajine.

Na Slovensku to je 10,6 roka. V Nórsku pracuje priemerný obyvateľ na rovnaký byt len 5,1 roka. Pričom cena tamojšieho bytu je zhruba 367 000 eur, zatiaľ čo na Slovensku približne 145 000 eur. Aj napriek takej vysokej cene v porovnaní so slovenským bytom bude musieť spomínaný Nór pracovať o polovičku menej. Najlacnejším miestom na kúpu je Írsko, kde na byt s rozlohou 70 m2 občania pracujú zhruba 3 roky. Medzi krajiny s najviac dostupným bývaním patrí aj Belgicko, Portugalsko či Bulharsko.

Buď teda máme veľmi drahé nehnuteľnosti, alebo nízke platy v porovnaní s našimi západnými susedmi. Vysoké ceny nehnuteľností udržuje stále nízka ponuka a rastúci dopyt. V slovenských podmienkach sa stal investičný byt národným folklórom a často supluje iné aktíva, akými sú akcie či dlhopisy.

 

Autor: across.sk

Investičné noviny - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať