Pred pár dňami sa na Slovensku uskutočnila vodíková konferencia organizovaná Ministerstvom hospodárstva SR.
Vodíkové technológie sú podľa podpredsedu Európskej komisie (EK) Maroša Šefčoviča energetickou budúcnosťou Európy. Pred týždňom predložila EK novú vodíkovú stratégiu Európskej únie. Členské štáty však musia do tejto technológie investovať čím skôr, ak chcú dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Dôvodom je totiž fakt, že energetický investičný cyklus pri vodíku trvá viac ako 25 rokov.
“Vodík by mohol pokryť už do roku 2030 až 24 % celosvetového dopytu po energiách a jeho predaj by mal priniesť až 630 mld. eur ročne. S investíciami a plánovaním treba v EÚ začať už teraz. Od čistej vodíkovej technológie totiž závisí budúcnosť životného prostredia a priemyslu únie. Myslím, že aj Slovensko má vo využívaní tejto energie veľký potenciál,” uviedol na konferencii Šefčovič.
„Budúcnosť automobilového priemyslu vidíme v synergii medzi elektromobilmi a vodíkovými autami. Batériové autá sú vhodnejšie na kratšie a vodíkové na dlhšie vzdialenosti. Technické výhody vodíka sa teda zatiaľ ukazujú skôr v ťažšej a dlhšej doprave,” doplnil Ján Weiterschutz z Národnej vodíkovej asociácie Slovenska.
Globálny vodíkový trh sa v roku 2020 odhadoval na 150 mld. USD a predpokladá sa, že v období medzi rokmi 2020 až 2027 porastie jeho objem ročným tempom na úrovni okolo 9,2 %. Dopyt po vodíku by mal byť akcelerovaný globálnym dopytom po zelenom vodíku, kedy sa očakávajú rastúce obavy o životné prostredie a prísne regulácie emisií CO2 v jednotlivých krajinách.
Zdroj: Global Market Insights
Zelený vodík sa vyrába elektrolýzou vody. Tá sa pomocou elektrického prúdu (elektrolyzéra) delí na kyslík a vodík. Zelený vodík sa líši od hnedého, vyrobeného z fosílnych palív, ako je zemný plyn. Zelený vodík je šetrný k životnému prostrediu a v prípade potreby sa môže skladovať a konvertovať späť na energiu alebo teplo.
Očakáva sa, že zelený vodík bude hrať dôležitú úlohu pri dekarbonizácii tých odvetví hospodárstva, ktoré sa ťažko elektrifikujú, ako je letectvo, diaľková nákladná doprava a ťažká výroba.
Predpokladá sa, že prítomnosť priaznivých vládnych politík na podporu vodíkového hospodárstva spolu s rastúcimi environmentálnymi obavami o emisie uhlíka z využívania fosílnych palív spôsobia v nasledujúcich rokoch dopyt po zelenom vodíku.
Investičná príležitosť
Podiel na svetovej vodíkovej ekonomike môže získať aj slovenský investor. Pomocou burzovo obchodovateľného fondu (ETF) s názvom L&G Hydrogen Economy, ktorý vznikol vo februári tohto roka a kopíruje výkonnosť Solactive Hydrogen Indexu.
Fond investuje do 37 spoločností, ktoré sa vo veľkej miere zameriavajú na vodíkovú technológiu. Medzi nimi sú firmy ako Plug Power, Cell Impact, Bloom Energy, Bullard Power System, FuelCell Energy, Toyota motor, Daimler alebo Hyundai motor. Geograficky investuje fond 24 % do spoločností v USA, 14 % do firiem v UK, 12 % zdrojov do Nemecka, 11 % do Južnej Kórey a 10 % do Japonska. Zvyšné percentá pripadajú na ostatné krajiny.
Dominik Hapl, analytik Across Private Investments
