Prečo sa rokovania o brexite toľko naťahujú?

Summit EÚ sa včera venoval brexitu. Rokovania s Britániou budú pravdepodobne pokračovať až do poslednej chvíle. Únia si je však dobre vedomá toho, že Spojené kráľovstvo v nich ťahá za kratší koniec.

K akému výsledku sa včera dospelo na summite EÚ?

Summit nepriniesol podľa očakávaní žiadne závery. Niečo môžeme vyčítať aspoň zo vzájomných postojov. Francúzsky prezident Emmanuel Marcon na seba zobral úlohu zlého policajta, keď bránil záujmy francúzskych rybárov. Predstavitelia EÚ sa dohodli na predĺžení rokovaní s Britániou. Lídri žiadajú ústupky v oblasti rybárstva, pri štátnej pomoci a sociálnej a environmentálnej agende. 

Rokovania budú pravdepodobne pokračovať aj v novembri. Ak by k tomu došlo, stihla by sa ešte ratifikácia na oboch stranách do konca roka. Napriek tomu je stále pravdepodobné, že v niektorých horúcich témach k dohode nedôjde a rokovania budú pokračovať aj v budúcom roku.

Prečo rokovania trvajú tak dlho?

Dôvodov je niekoľko. Samotné rokovania sú veľmi komplikované, no okrem toho aj vzťahy medzi EÚ a Veľkou Britániou sú veľmi nevyvážené. Spojené kráľovstvo sa mylne domnieva, že stredne veľká krajina so 67 miliónmi obyvateľmi môže tlačiť na obchodný blok so 400 miliónmi ľudí. Z ekonomického pohľadu to nedáva zmysel. 

Je jasné, že Británia potrebuje EÚ oveľa viac ako to platí opačne. Vzájomné obchodné vzťahy sú naklonené jasne v prospech únie. Britské ostrovy dovážajú z EÚ oveľa viac tovarov, ako ich únia dováža z ostrovov. Británia mala preto s EÚ minulý rok deficit vo výmene tovarov vo výške 95 miliárd libier (105 mld. eur). V prípade tvrdého brexitu je teda jasné, kto by bol postihnutý viac. Lídri únie sú si tak vedomí toho, že Británia má len veľmi malý vyjednávací potenciál. 

Ďalším dôvodom naťahujúcich sa rokovaní je politická agenda EÚ. Brexit teraz nemá najvyššiu prioritu. Naopak sú nimi opätovné obmedzenia európskej ekonomiky pre pandémiu a nutnosť prijímať opätovné záchranné opatrenia. Inými slovami brexit je teraz niekde na spodku európskych politických priorít. 

Aké kroky budú nasledovať?

  • Hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier sa tento víkend chystá do Londýna. 
  • V priebehu novembra sa očakáva špeciálny summit venovaný brexitu.
  • 10.-11. decembra je naplánované posledné zasadnutie Európskej rady v tomto roku.
  • 31. decembra končí prechodné obdobie brexitovej dohody.
  • 1. januára 2021 bude zavedená úplná kontrola na hraniciach zo strany EÚ a čiastočná zo strany Británie.
  • 1. júla 2021 zavedie aj Británia plnú kontrolu hraníc.

Mali by sme sa pripraviť na politickú fragmentáciu Veľkej Británie?

Toto riziko neustále rastie. Už od referenda o brexite zdôrazňuje škótska vláda, že krajina by mala opäť dostať šancu rozhodnúť sa, či chce byť súčasťou Británie alebo nie. Je len veľmi ťažké predpovedať výsledok. Najnovšie prieskumy však potvrdzujú, že s blížiacim sa brexitom rastie verejná podpora pre nezávislosť Škótska. Podľa agentúry IPSOS MORI sa v týždni o 2. do 9. októbra za nezávislosť vyjadrilo až 58 percent respondentov, čo je doterajší rekord. 

Z ekonomického pohľadu nie sú pritom výhody nezávislého Škótska jednoznačné. Krajina by bola veľmi závislá na príjmoch z predaja ropy, musela by sa vysporiadať z oživením hypertrofovaného bankového sektora a musela byť čeliť deficitu platobnou bilancie, ako aj rozpočtovému deficitu vo výške desiatich percent HDP. Za týchto okolností sa nedá jasne povedať, že sen o nezávislosti by sa Škótsku skutočne vyplatil.

Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank

xtb
Redakčný tím Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať
Komentáre