Bol práve horúci deň, keď 14. septembra 2008 v New Yorku oznámila bankrot americká banka Lehman Brothers. Tento neskorý letný deň znamenal koniec vnímania bankovníctva, ako sme ho poznali, a spustil globálnu finančnú krízu, ktorá mnohých položila na kolená.
Tento osudný deň navždy zmenil vnímanie bánk zo strany investorov. Kým dovtedy sme ich videli ako kredibilné inštitúcie schopné dodávať likviditu podnikom a jednotlivcom, potom to boli skôr chamtivé supy pripravené vrhnúť sa bez rozpakov aj na peniaze daňových poplatníkov, ak išlo o ich záchranu.
Pri pohľade na index Bloomberg Barclays Global Aggregate Financial Yield to Worst môžeme vidieť, že výnosy dlhopisov bánk sa v kríze v roku 2008 dostali až nad osem percent. Neskôr postupne klesali, až sa v súčasnosti dostali na úrovne ešte nižšie ako pred krízou. No dnešný objem obchodov s bankovými dlhopismi je citeľne nižší, ako pred krízou. Kladiem si preto otázku: Oplatí sa dnes investovať do dlhopisov firiem finančného sektora?
Porovnávať banky pred a po kríze je ako miešať hrušky s jablkami
V skutočnosti je porovnávanie bánk pred a po kríze trochu zavádzajúce. Je to ako porovnávať hrušky s jablkami. Od septembra 2008 bolo totiž s cieľom posilniť finančný systém zavedené množstvo regulácií a prísnych nariadení. Zámerom nebolo len odradiť účastníkov trhu od nevhodného správania, ale aj ich motivovať k realizovaniu reforiem a k zvyšovaniu vlastného kapitálu.
Banky sa preto stali odolnejšie voči prípadným stratám. Zároveň sa sprísnila kontrola, ktorá ich má, hoci za cenu vyšších nákladov, ochrániť pred problematickými operáciami.
Ak teda dnes banky platia za investičné riziko pri dlhopisoch menšie výnosy, má to zmysel. Ich biznis je totiž oveľa menej zraniteľný. Za pozornosť stojí aj to, že ich dlhopisy sú oveľa likvidnejšie v porovnaní s napríklad korporátnymi dlhopismi, ktoré sú citlivejšie na náhle zmeny v náladách investorov. Z toho pohľadu sa tak dlhopisy bánk javia ako zaujímavý nástoj pri diverzifikácií portfólia.
Finančné inštitúcie môžeme rozdeliť do piatich kategórií: retailové banky, investičné banky, bezpečné prístavy, rozvíjajúce sa inštitúcie a banky periférie. Toto delenie sa odvíja od trhu, ktorý daná banka obsluhuje. Riziko jednotlivých inštitúcií závisí od zdravia účtovnej bilancie danej banky a od systémovej podpory, ktorú môže, alebo nemôže dostať od danej vlády.
Deregulácia pomôže americkým bankám
Tento rok sa ukazuje byť veľmi prajný najmä pre americký bankový sektor. Vyššie úrokové sadzby v USA totiž zvýšia aj ziskové marže amerických bánk. Navyše odvetviu určite prospeje daňová reforma a témou je aj deregulácia, ku ktorej postupne dochádza, a ktorá by mala znížiť kapitálové nároky na banky.
Najviac z toho budú ťažiť malé a stredné inštitúcie, ktorým uvoľnenie pravidiel rozviaže ruky pri požičiavaní. Ide napríklad o takzvané Volckerovo pravidlo, ktoré im robí pri úverovom biznise veľké problémy.
Bankový sektor, ktorý desil investorov pred desiatimi rokmi, sa tak dnes naopak môže stať miláčikom. Na medveďom trhu môže poskytovať nástroje ako sa chrániť pred politickými rizikami, ako brexit, či katalánske referendum. Ako v iných odvetviach však aj tu treba dôsledne vyberať konkrétne aktíva. Bezrizikové časy už totiž máme za sebou.
Althea Spinozzi, analytička Saxo Bank
