Na základe prvých povolebných prieskumov sa črtajú ako najpravdepodobnejšie dve alternatívy budúcej talianskej vládnej koalície. Jednou je stredopravá koalícia strán Bratia Talianska, Liga severu a Forza Italia. Ďalšou hypotetickou možnosťou je široká koalícia zložená z Forza Italia a Demokratickej strany.
Populizmus v Taliansku je na vzostupe. No po tom, ako Hnutie piatich hviezd odmietlo vstúpiť do rokovaní s inými stranami, politické riziko plynúce z populizmu pokleslo. Výsledky prvých povolebných prieskumov však nezmenili náš pesimistický výhľad pre budúci vývoj krajiny.
Jej hlavnou charakteristikou totiž je to, že bez ohľadu na aktuálnu politickú situáciu a na aktuálne vládnucu stranu sa ekonomická stagnácia stala tamojším normálom platiacim počas uplynulých dvoch dekád. Výsledky volieb na tom pravdepodobne nič nezmenia.
Budúca vláda nebude pravdepodobne schopná ani napriek predvolebným sľubom presadiť uvoľnenú fiškálnu politiku. Bude totiž musieť rešpektovať pravidlá EÚ týkajúce sa rozpočtového deficitu. Vláda bude musieť navyše čeliť nepriaznivému vývoju ekonomiky. V strednodobom horizonte totiž očakávame spomalenie ekonomického rastu.
Náš obľúbený ukazovateľ – úverový impulz, ktorého vývoj predstihuje výkon reálnej ekonomiky o deväť až 12 mesiacov, začal klesať a v súčasnosti sa jeho hodnota pohybuje na zhruba mínus dvoch percentách HDP. Očakávanie ekonomického spomalenia preto nebude veľkým prekvapením. Dôvodom budú nepriaznivé bilancie talianskych bánk, nízka produktivita a slabé investície.
Ekonomický výhľad navyše môže ešte viac zhoršiť ECB a jej snaha normalizovať koncom tohto roka menovú politiku, čo zvýši dlhové náklady Talianska. Tesne pred voľbami klesol rozdiel (spread) medzi výnosmi desaťročných dlhopisov talianskej republiky a Nemecka na nižšiu pokrízovú úroveň – na 1,3 percenta. Počas eurokrízy to bolo až päť percent.
Napriek tomu však očakávame, že úrokové sadzby v Taliansku musia koncom tohto a v priebehu budúceho roka nevyhnutne vzrásť. Zvýši to náklady na obsluhu dlhu a zníži vyhliadky ekonomického rastu. Úprimne povedané, nevidím reálnu možnosť, ako by nadchádzajúca vláda mohla zvrátiť vyhliadky na ďalšiu stratenú dekádu v krajine Apeninského polostrova.
Christopher Dembik, makro stratég Saxo Bank
