Nový francúzsky minister hospodárstva, Bruno Le Maire, tento týždeň uviedol, že Francúzsko si váži svoje európske záväzky a chce tak znížiť svoj deficit. Avšak pri súčasnej prognóze relatívne mierneho hospodárskeho rastu sa táto úloha zdá byť až príliš ambiciózna.
Le Maire tento plán prezentoval počas stretnutia v Berlíne so svojím nemeckým náprotivkom W. Schaeubleom po tom, čo Európska komisia upozornila Francúzsko na „naliehavú“ potrebu riešiť ekonomické nerovnováhy, vrátane nadmerného rozpočtového deficitu.
Minister Le Maire, proeurópsky konzervatívec v pozícií nového ministra hospodárstva, povedal, že Francúzsko musí urobiť reformu počas päťročného funkčného obdobia svojho nového prezidenta Emmanuela Macrona. „Franúzsko bude rešpektovať svoj európsky záväzok znížiť deficit, avšak nerobíme to s cieľom potešiť Európsku komisiu. Robíme to preto, lebo je to dobré pre Francúzsko,“ povedal Le Maire na spoločnej tlačovej konferencii s W. Schaeubleom.
Podľa rozpočtu na tento rok by mal verejný dlh do konca tohto roka klesnúť na 96 percent HDP zo súčasných 96,3 percenta z konca minulého roka. V roku 2012 to bolo 89,5 percenta. Tento cieľ je však podmienený ročnou mierou rastu HDP na úrovni 1,5 percenta. S aktuálnou mieru rastu iba 0,7 percenta v prvom štvrťroku 2017 sa tak zdá byť táto prognóza nedosiahnuteľná.
Francúzsky hospodársky rast smeruje postupne k úrovni jedného percenta. To robí trvalý pokles deficitu a verejného dlhu dosť problematický.
Tento rok potrebuje Francúzsko pôžičky v objeme 185 miliárd eur. Vlani to bolo 187 miliárd eur. Krajina je aj napriek tomuto zníženiu druhým najväčším dlžníkom v Európskej únii, hneď po Taliansku. Avšak napriek vysokej zadlženosti sa Francúzsko teší z dôvery investorov, pretože ťaží zo statusu „nie až tak zlého dlžníka“ eurozóny.
U krátkych splatností sa krajina aktuálne dokáže refinancovať za záporný úrok, a pri dlhších splatnostiach dlhov sa úroky blížia historickým minimám. Priemerná úroková miera úverov na desať rokov je v súčasnosti na úrovni 0,92 percenta, kým v roku 2012 to bolo 2,28 percenta. Navyše francúzsky spread, teda rozdiel ceny oproti nemeckým dlhopisom, sa vrátil na 46 bázických bodov z nedávnych 78 bázických bodov zo začiatku tohto roka, čo je evidentne pozitívny signál.
Náklady na dlh klesajú
Náklady na dlh Francúzka by mali aj v budúcom roku klesnúť. S ohľadom na už splatené pôžičky z čias finančnej krízy klesne na budúci rok objem úrokov z verejných dlhov pravdepodobne na 1,5 percenta HDP. Vlani to bolo 1,7 percenta, čo je oveľa viac ako v roku 2007, keď to bolo 2,5 percenta.
Náklady na dlh v pomere k HDP sú tak menšie, ako vo väčšine európskych krajín, napríklad vo Veľkej Británii, Taliansku a Španielsku, jedine s výnimkou Nemecka.
Očakávaný nárast úrokových sadzieb v budúcnosti by tak mal mať na verejné financie krajiny v nasledujúcich piatich rokoch len malý dopad. Vzhľadom na to, že priemerná splatnosť dlhopisov je len sedem rokov, pri zvýšení sadzieb o jedno percento, by dopad na náklady na dlh bol len 0,14 percentuálneho bodu ročne.
V prípade zhoršenia ekonomických podmienok, teda ak by napríklad desať ročné dlhopisy zdraželi na štyri percentá, inflácia by sa dostala na dve percentá a HDP by rástlo ročne o jedno percento, by sa náklady na dlh nedostali k úrovni z roku 2012 skôr ako v roku 2020.
Škrty v portfóliách zahraničných investorov
Podiel dlhopisov vo vlastníctve zahraničných investorov dosiahol koncom minulého roka desaťročné minimum 58,5 %. Priemer predstavuje 60 percent. Odlev bol koncentrovaný najmä do posledného kvartálu minulého roka, čo sa dá vysvetliť zvýšením politického rizika pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami. Teraz, keď sú voľby úspešne za nami, sa dá očakávať, že tento trend nebude ďalej pokračovať.
Druhým vysvetlením odlevu zahraničných vlastníkov francúzskeho dlhu je správanie japonských investorov. Tí počas prvých deviatich mesiacov minulého roka masívne investovali do francúzskych pokladničných poukážok. Vo štvrtom štvrťroku ich potom hromadne predávali.
Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
