Čína a ďalšie zahraničné vlády aktuálne výrazne znižujú objem držaných dlhopisov americkej vlády v reakcii na napätú situáciu na Blízkom východe. Podľa údajov z finančného magazínu Finbold tieto kroky priamo súvisia s tlakom na ázijské meny a neistotou na globálnych finančných trhoch v dôsledku rastúcich cien energií.
Čína a jej historický výpredaj dlhu
Čína v marci znížila svoje držby dlhopisov o zhruba 6 % na celkovú sumu 652,3 miliardy dolárov. Ide o najnižšiu úroveň vlastníctva amerického dlhu od septembra 2008, keď globálna ekonomika čelila takmer úplnému kolapsu.
Tento krok podčiarkuje snahu Pekingu o diverzifikáciu portfólia v čase, keď konflikt na Blízkom východe vyháňa ceny ropy nahor a oslabuje meny v celom ázijskom regióne. Zároveň analytici upozorňujú, že centrálne banky často predávajú tieto aktíva preto, aby získali prostriedky na intervencie na devízových trhoch.
Globálne dôsledky a menová stabilita
Japonsko, ktoré stále zostáva najväčším zahraničným držiteľom amerického dlhu, rovnako zredukovalo svoju pozíciu o približne 47 miliárd dolárov na 1,191 bilióna dolárov. Naopak, Spojené kráľovstvo zvýšilo svoje držby o 29,6 miliardy dolárov na celkových 926,9 miliardy dolárov. Frederic Neumann, hlavný ekonóm pre Áziu v HSBC, vysvetľuje, že zvýšená finančná volatilita od začiatku vojny v Perzskom zálive núti centrálne banky k predaju dlhopisov.
„Vzhľadom na zvýšenú finančnú volatilitu od začiatku vojny v Perzskom zálive a následný tlak na výmenné kurzy, najmä v Ázii, nie je prekvapením, že držba amerických štátnych dlhopisov centrálnymi bankami klesla,“ uviedol Neumann.
Niektoré centrálne banky navyše upravujú svoje portfóliá v reakcii na obavy z inflácie a klesajúce ceny dlhopisov. Rastúce výnosy v marci môžu odrážať predpoklad trhov, že konflikt v regióne vygeneruje ďalšie inflačné tlaky, čo núti investorov hľadať vyššie výnosy za držbu amerického dlhu. Trhy teraz napäto očakávajú údaje za mesiac apríl, ktoré odhalia rozsah ďalších obranných krokov jednotlivých vlád pri ochrane ich mien. Situácia zostáva krehká a ďalší vývoj na Blízkom východe bude pravdepodobne naďalej dominovať diskusiám o globálnej finančnej stabilite a správe devízových rezerv.
Bolo by pekné spomenúť aj fakt, prečo sa to deje. Taktiež to, že 68 % až 70 % dlhu celkovo vlastnia samotné USA – vládne americké fondy držia 7,6 bilióna a FED 4,4 bilióna $. Čiže tieto čísla nie sú takým prekvapením, ako by sa dalo očakávať.
Ďalší vývoj na Blízkom východe sa bude ťahať roky a roky. Toto je jedna z tých dlhších vojen – stačí sledovať, kedy USA pošlú pechotu do Iránu. Vtedy sa veci trošku pohnú. Ak si však niekto myslí, že USA vyhrajú, a to rýchlo, čítal zlý scenár.
Ja to síce vyštudované nemám, ale každý, kto sa vyzná, bude súhlasiť, že Irán má podporu z Ruska a takisto z Číny. Buduje sa tam nové „pozemné“ partnerstvo – cez železnice spoja trh (Euro-Asia trading). USA sa stiahnu z Blízkeho východu a Izrael začne postupne zväčšovať svoje územie na úkor štátov v oblasti (Libanon, Jemen…).
V konečnom dôsledku USA strácajú svoju schopnosť byť lídrom sveta. Ako to bolo s Holandskom a Spojeným kráľovstvom, tak to bude aj s USA… história sa opakuje!!!
(Mimochodom, ceny ropy v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi padajú. Bola už aj cez 110 $ za barel, momentálne je na úrovni cca 104,40 $. VIX je 16,70, NDQ +0,42 %, greed index 59, v čase komentára 06:18 GMT, 25. 5. 2026.)
Ja osobne čakám na vojnu v US. Občianske nepokoje, pomaly sa to hrotí. A keď vám poviem, že Trump bude mať 3.obdobie, po voľbách to nebude fikcia – a ano, aj zákon sa dá obísť (pre tých čo poznajú ústavu).