Dolár je mena, v ktorej sú uložené najväčšie rezervy vo svetovom hospodárstve. Je menou, v ktorej denne prebieha najviac finančných transakcií a zároveň menou, ktorá sa najčastejšie falšuje.
Dôvodom častého falšovania dolára je podstata jeho genézy, jeho história i ochranné prvky. O tejto mene sme každý deň zavalení veľkým množstvom fiškálnych, monetárnych, obchodných a investičných informácií. Teraz však o tejto mene z iného súdka.
Emitovať mohli len niektoré banky
Prvé bankovky používané ako platidlo na území USA vznikli počas občianskej vojny 1861 – 1865 (sever proti juhu), nazývali sa Demond Notes a mohli ich emitovať tisíce bánk na základe zákona Banking Act. Od roku 1913 platil zákon Woodrowa Wilsona – Federal Act, ktorý zaviedol obmedzený počet bánk oprávnených emitovať bankovky. Do dnes ide o 12 federálnych bánk naprieč územím USA.
Problém pri ochrane pred falšovaním vzniká práve na základe platnosti bankoviek aj po zmene pravidiel, vzhľadu či dokonca rozmeru. V obehu sú rôzne bankovky s rovnakou platnosťou. Ochranné prvky dolárov sú: papier, pečať ministerstva financií, pečať federálnej banky, sériové číslo, kvadrantové číslo a písmeno. Všetky sa v čase menili, a preto vzniká pre laickú verejnosť problém v identifikácii ich autenticity.
Všetky ochranné prvky sa v čase menili. Pre laickú verejnosť preto vzniká problém v identifikácii ich autenticity.
Kauza Superdolár
Rozlišujeme pozmenené a falošné bankovky dolára. Pri pozmenených bankovkách ide najčastejšie o zmenu nominálnej hodnoty. Falšovateľ chemicky odstráni nominálnu hodnotu a pridaním nových číslic zvýši hodnotu bankovky.
Zachová originalitu papiera, komplikuje sa mu však úprava slovného vyjadrenia hodnoty. Falšovateľ sa spolieha na nepozornosť prijímateľa bankovky. Falšované bankovky sú úplne novým exemplárom. Tlačia sa na nový papier a ich falšovanie je náročnejšie.
Prípad „superdolár“ je známou kauzou, ktorá otriasla bezpečnosťou bankoviek. V stručnosti išlo o falošné 100 dolárové bankovky tlačené na kvalitnejší papier ako originál. Originálny papier pri mokrej tlači tvorila bavlna a ľan v pomere 1:1, neskôr pri suchej tlači 3:1, „superdolár“ bol však tlačený na stopercentnú bavlnu a líšil sa len farbou ochranných prúžkov. Falšovanie dolára dostalo nový rozmer.
Niet sa čo čudovať. Ako sme si už zvykli aj zo strany FED-u, tlačenie bankoviek dolára je také americké.
