Nedalo nám nevšimnúť si, ako sa slovenský politik a ekonóm Richard Sulík (na snímke) zapája do domácich i zahraničných diskusií na témy týkajúce sa problémov eura.
Rozhodli sme sa preto pána Sulíka kontaktovať a položiť mu niekoľko čerstvých otázok na tému “dlhová kríza v eurozóne”. Tu sú:
Začnime Španielskom. Z Vašich vyjadrení vieme, že kritizujete odsúhlasenie 100 miliárd € pre španielske banky a že lepším riešením by bol ich krach. Nemyslíte si, že by ich pád spôsobil reťazovú reakciu a obyvatelia eurozóny by sa vrhli na svoje vklady aj v omnoho významnejších veľkobankách?
R. Sulík: Jedná sa o malé regionálne banky, ktorých podiel na trhu je okolo 2 – 3 percent, jedinou výnimkou je Bankia. Veľké systémové banky (Santander a BBVA) v problémoch nie sú. Preto by k reťazovej reakcii nedošlo vôbec, alebo len vo veľmi malom rozsahu.
V poslednom období sa únia ku Grékom stavia „ľahostajne“ a nechce o ich časovom odklade reforiem ani počuť. Prečo si myslíte, že európski politici zaujali tento postoj?
R. Sulík: Lebo už väčšina súkromného dlhu bola nahradená dlhom verejným.
Mediálne novým problémom eura sa stáva Slovinsko, ktoré je (ako všetky doterajšie krajiny čerpajúce pomoc eurovalu) pod paľbou ratingových agentúr a pod tlakom vysokých nákladov refinancovania. Ako vnímate Slovinsko Vy? Bude jeho prosba o pomoc skutočnou záťažou pre euroval?
R. Sulík: Nie, na to je Slovinsko príliš malé. Môže sa stať, že Slovinsko požiada o pomoc na jeseň.
Ako vieme, Írsko sa spamätáva z najhoršieho a nebyť financií eurovalu, zrejme by sa tak rýchlo na vlastné nepostavilo. Je to naozaj finančná injekcia záchranného fondu, ktorá stojí za ich revitalizáciou, alebo je to odlišný prístup (ako ten južnej Európy) k riešeniu problémov?
R. Sulík: Je otázne, ako rýchlo by sa Írsko postavilo na vlastné nohy, keby namiesto pomoci vyhlásilo platobnú neschopnosť. Možno by to bolo dokonca rýchlejšie, ale súkromní investori by prišli o množstvo peňazí.
Premiér Španielska nedávno avizoval, že o eurobondoch by sa malo hovoriť čo najskôr. Myslíte si, že bude tento nástroj naozaj potrebný, alebo je to utópia niektorých europolikov?
R. Sulík: Štvrtkové rozhodnutie ECB robí v podstate to, čo by robili Eurobondy – rozdelenie dlhov niektorých krajín na všetky krajiny. Preto si myslím, že eurobondy nebudú, aj keď to Španielsko žiada.
Náš rozhovor sa koná v čase, kedy Európska centrálna banka (ECB) rozhodla, že bude skupovať dlh krízových krajín. Myslíte si, že je toto riešenie len dočasným “balzamom” pre úniu alebo naozajstným východiskom z krízy?
R. Sulík: Áno, je to dočasný balzam na duši investorov (ktorí sa teraz nemusia obávať o svoje súkromné a zle investovane peniaze), avšak zároveň mimoriadne nebezpečný precedens.
