Politickí vodcovia, ekonómovia, manažéri veľkých spoločností … Všetci stoja v rade, aby ich v Pekingu prijali najvyšší čínski predstavitelia. A nie je tomu len tak, „pre nič za nič“.
Čína je druhá najväčšia ekonomika sveta a s hospodárskym rastom 8 % na seba upriamuje pozornosť celého sveta. Čoraz viac sa do Pekingu sústreďujú medzinárodné inštitúcie či rôzne významné konferencie. Ani Vladimír Putin nenamieril so svojou prvou oficiálnou návštevou do Spojených štátov, ale do Číny. Čína je populárna, pretože má peniaze. A sú to práve peniaze, ktoré chýbajú v mnohých častiach sveta!
Bohužiaľ, najviditeľnejší je stav „deravých vrecák“ v Európe. S odhadom 3,2 biliónov dolárov má Čína najväčšie devízové rezervy na svete. Aj preto krízové štáty eurozóny dúfajú, že im na pomoc príde práve čínsky drak. Koľko dlhopisov eurokrajín už najväčšia ekonomika nakúpila nie je známe. Potešujúce však je, že vedenie Čínskej republiky euru dôveruje.
Niet sa preto diviť, čo poznamenal nemecký minister hospodárstva (Philipp Rösler) v novinovom sĺpčeku : „Chceme vyvrátiť predsudky, že by takéto priame investície boli škodlivé“. Čínskych finančných injekcií (na znak dôvery) by eurozóne bodlo určite viac.
