Dlhé obdobie rokovaní a vyjednávaní s Gréckom sa dostalo do cieľa. V noci z pondelka na utorok po viac ako 12 hodinovom rokovaní nakoniec prišlo k dohode a druhý záchranný balík pre Grécko vo výške 130 miliárd eur ministri eurozóny schválili. Podmienka ku ktorej bolo potrebné sa dopracovať, aby prišlo k schváleniu záchranného balíka bol dlh do roku 2020 na úrovni okolo 120%. Pôvodne používané analýzy však ukázali, že bez ďalších dodatočných opatrení by bol dlh až približne 130% HDP.
Po ústupkoch zo strany súkromných veriteľov, verejného sektora, ako aj ECB sa nakoniec podarilo dopracovať k programu, ktorý by mal do roku 2020 znížiť zadlženosť Grécka na 120,5% HDP.
Súkromný veritelia nakoniec súhlasili s tým, že odpíšu viac ako bolo pôvodne plánované a to až 53,5% z nominálnej hodnoty gréckych dlhopisov a ich čistá súčasná hodnota straty tak bude viac ako 70%. Súkromný veritelia vymenia v súčasnosti vlastniace dlhopisy grécka za nové, so splatnosťou 30 rokov. Úroky z dlhopisov pritom v prvých troch rokoch budú na úrovni 2% a následne budú postupne rásť. Ich priemerný ročný úrok za celých 30 rokov však aj tak bude len 3,65%.
Účasť verejného sektora je vo forme zníženia úrokov za pôžičky, ktoré mu poskytli štáty eurozóny. Zapojí sa aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá sa vzdá zisku, ktorý by mala z gréckych dlhopisov, ktoré nakúpila za 38 miliárd eur, no ich hodnota je v súčasnosti až okolo 50 miliárd eur.
Schválením pomoci sa tak Grécko vyhlo bankrotu, ktorý by inak mohol prísť už v marci. Schválenie balíka 130 miliárd však ešte neznamená, že celú túto sumu má Grécko už istú. Prvá časť peňazí mu síce bude vyplatená v najbližšej dobe, no zvyšná časť bude podmienená reálnym plnením opatrení ku ktorým sa Grécko zaviazalo.
Martin Kiaba
