Japonská ekonomika sa v treťom štvrťroku 2026 nečakane zmenšila. Dôvodom sú najmä slabšie spotrebiteľské výdavky, pretrvávajúca inflácia a vysoké ceny energií, ktoré čoraz viac zaťažujú domáce rozpočty.
Hrubý domáci produkt (HDP) Japonska klesol v období od júla do septembra medzikvartálne o 0,1 %. V anualizovanom vyjadrení to predstavuje takisto pokles o 0,1 %. Výsledok zaostal za očakávaniami analytikov, ktorí počítali s rastom o 0,3 %. V predchádzajúcom štvrťroku pritom ekonomika vzrástla o 1,7 %.
Ide o prvý pokles za posledné štyri štvrťroky. Hoci mzdy postupne rastú, domácnosti stále zápasia s vysokými životnými nákladmi a obmedzujú svoje výdavky.
Japonsko navyše výrazne pociťuje rast cien ropy. Keďže krajina dováža prakticky všetku ropu, ktorú spotrebuje, problémy na Blízkom východe a obmedzenie prepravy cez Hormuzský prieliv jej spôsobujú ďalšie komplikácie. Situáciu zhoršuje aj slabý jen, ktorý zdražuje dovoz energií a ďalších surovín.
Spotreba klesá, investície firiem zostávajú silné
Najväčšou slabinou ekonomiky je spotreba domácností, ktorá tvorí viac ako polovicu HDP. V treťom štvrťroku klesla o 0,3 %, pričom analytici očakávali pokles o 0,2 %. Výdavky ľudí obmedzovali najmä rastúce ceny a nepriaznivé počasie.
Naopak, firemné investície zostávajú pomerne silné. Kapitálové výdavky vzrástli o 1,6 %, najmä vďaka investíciám do technológií šetriacich pracovnú silu a projektov spojených s umelou inteligenciou. Práve rastúci dopyt po AI technológiách pomáha japonskej ekonomike udržiavať si určitú dynamiku.
Ekonomiku však brzdil zahraničný obchod. Vyšší dovoz ropy a ďalších energií spôsobil, že čistý zahraničný dopyt odpočítal z rastu HDP 0,6 percentuálneho bodu.
Bank of Japan môže pokračovať vo zvyšovaní sadzieb
Slabšie ekonomické výsledky bude pozorne sledovať aj japonská centrálna banka (Bank of Japan). Tá musí pri rozhodovaní o úrokových sadzbách zohľadňovať nielen stav ekonomiky, ale aj pretrvávajúce inflačné tlaky spôsobené drahými energiami a slabým jenom.
Centrálna banka tento rok zvýšila úrokové sadzby v júni aj septembri. Viacerí analytici očakávajú ďalšie zvýšenie už v decembri. Podľa niektorých ekonómov totiž slabšia spotreba nemusí byť dôvodom na zastavenie sprísňovania menovej politiky, keďže za jej poklesom stoja predovšetkým vyššie ceny.
Časť predstaviteľov centrálnej banky však môže byť opatrnejšia. Ak spotrebiteľské výdavky zostanú slabé, ďalšie zvyšovanie sadzieb by mohlo ekonomiku ešte viac zaťažiť.
Zdroje: ap;reuters








