Obchodný prebytok Číny za prvých desať mesiacov roka presiahol 1 bilión dolárov. Za silným výsledkom stojí najmä rastúci dopyt po technologických produktoch, ktorý podporuje globálny boom umelej inteligencie, uvádza agentúra Reuters. Silný export zároveň pomáha čínskej ekonomike vyrovnávať slabú domácu spotrebu. Rastúca závislosť od zahraničných trhov však môže ešte viac vyostriť obchodné napätie s hlavnými partnermi krajiny.
Tieto čísla prichádzajú krátko pred budúcotýždňovým summitom Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce v Šen-čene. Očakáva sa, že čínsky prezident Si Ťin-pching sa tam stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Pôjde už o ich tretie stretnutie v tomto roku, pričom jednou z hlavných tém budú vzájomné ekonomické vzťahy a obchodná politika.
Výsledky zároveň ukazujú, aký dôležitý je pre čínsku ekonomiku zahraničný dopyt. Domácu spotrebu totiž naďalej brzdí slabá dôvera spotrebiteľov a dlhodobý pokles realitného trhu. Analytici očakávajú, že globálny boom investícií do umelej inteligencie bude podporovať dopyt po čínskych technologických produktoch minimálne do roku 2027. Zároveň však upozorňujú, že prílišná závislosť od exportu môže krajinu vystaviť väčšiemu riziku obchodných obmedzení a zakrývať problémy domácej ekonomiky.
Export rastie rýchlejšie, než sa čakalo
Podľa údajov čínskej colnej správy vzrástol export v októbri medziročne o 35,2 % v dolárovom vyjadrení. Tempo rastu tak mierne zaostalo za septembrovými 36,3 %, no prekonalo očakávania analytikov, ktorí počítali s nárastom o 33,5 %.
Vďaka silnému exportu dosiahol obchodný prebytok Číny za prvých desať mesiacov roka 1,04 bilióna dolárov. Hranicu jedného bilióna tak krajina prekonala už druhý rok po sebe, tentoraz o mesiac skôr ako v roku 2025.
Obchodný prebytok Číny voči USA sa v októbri mierne znížil na 32,71 miliardy dolárov zo septembrových 34,01 miliardy dolárov. Obchod medzi oboma krajinami však zostáva nevyvážený, čo je jedným z hlavných dôvodov napätia medzi Washingtonom a Pekingom.
Pozitívne prekvapil aj dovoz. V októbri sa medziročne zvýšil o 41,6 %, zatiaľ čo analytici očakávali rast na úrovni 32 %. Oproti septembrovému nárastu o 31 % tak výrazne zrýchlil.
Colné údaje ukázali aj mierne zvýšenie vývozu vzácnych zemín v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Dovoz ropy sa zase vyšplhal na najvyššiu úroveň od marca. Čínski odberatelia sa tak zrejme prispôsobujú narušeniam dodávok na Blízkom východe.
Slabá domáca spotreba zostáva problémom
Jednou z najväčších výziev pre čínsku ekonomiku je naďalej neochota domácností míňať. Situáciu zhoršuje pretrvávajúci pokles realitného trhu, ktorý znižuje hodnotu majetku domácností a oslabuje ich dôveru v budúci ekonomický vývoj.
Slabý domáci dopyt núti čínskych výrobcov hľadať zákazníkov v zahraničí. Viditeľné je to najmä v automobilovom priemysle. Vývoz čínskych automobilov si v októbri udržal silné tempo rastu, zatiaľ čo domáci predaj vozidiel klesol už dvanásty mesiac po sebe.
Práve rastúca závislosť od exportu však predstavuje aj určité riziko. Ak by sa globálny dopyt spomalil, čínska ekonomika by to pocítila výraznejšie. Otázniky vyvoláva aj to, ako dlho vydrží súčasný investičný boom v oblasti umelej inteligencie. Po postupnom dozretí tohto investičného cyklu by totiž mohol spomaliť aj dopyt po čínskych technologických produktoch. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by záujem o umelú inteligenciu mal výraznejšie poľaviť. Vývoz polovodičov z Číny vzrástol za prvých desať mesiacov medziročne o 111,1 % v dolárovom vyjadrení. Dodávky high-tech produktov ako celku sa zvýšili o 47,9 %.
