Nie každá eurominca v našich rukách má rovnakú hodnotu ako je jej nominálna. Najčastejšie sú zbierané dvojeurové špeciálne mince alebo celé zbierky euromincí. Pod zberateľskú hodnotu sa podpisujú 2 skutočnosti. Sú nimi samotná zberateľská cena a zároveň aj potenciál jej hodnoty. Hodnotu zbieraných mincí ovplyvňuje viacero faktorov:
Emisia mincí
Čím je emisia euromincí menšia a dopyt po nich rastie, hodnota mincí taktiež narastá. Vysokú hodnotu teda majú mince s malým vydaním a veľkým dopytom. Vhodným príkladom sú euromince malých štátov: Vatikán, San Marino a Monako.
Kvalita mincí
Mince, ktoré sa dostali do obehu majú nižšiu hodnotu než tie, ktoré v ňom nie sú. Medzi ne patria mince zachovalosti alebo mince z leštených razidiel či leštených platničiek. V týchto prípadoch ide o pomerne vyššie hodnoty mincí.
Zberateľská hodnota narastá i v prípade pôvodných vydaní mincí. Medzi posledné krajiny, ktoré prijali euro za svoju meno a vstúpili tak do eurozóny patria Cyprus a Malta (rok 2008), Slovensko (rok 2009) a naposledy to bolo Estónsko (rok 2011). Najatraktívnejšie sú teda žiadané pôvodné vydania poslednej menovej krajiny.
Zdroj: „Poklady v peňaženkách“ vyd. 2009, ecb.int
