Grécka tragédia sa dostáva na nový, vyšší bod dramatickosti. V súčasnosti sa v Aténach hrá poker, koľko gréckeho dlhu bude možné odpísať. Terajšej vláde ostáva už len niekoľko dní, aby rokovania so svojimi veriteľmi uzavrela s úspechom. Hlavným bodom nezhody ostáva samozrejme úrok.
Okrem iného sa Grékom vyčíta pomalé zavádzanie plánovaných reforiem. Prepúšťanie vo verejnej správe, boj s daňovými neplatičmi. To všetko nabralo slimačie tempo.
Aktuálny stav gréckej krízy:
[tabs title=”” active=1 event=”click”]
[tab title=”Stav hospodárstva“]Stav gréckeho hospodárstva vyzerá doslova dramaticky. V roku 2011 zaznamenala ekonomika Grécka už piaty pokles v rade.
Pred recesiou sa nevyhne pravdepodobne ani rok 2012. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) sa Grécka ekonomika v tomto roku prepadne o 3 %, čo je o niečo menej ako 5,5 %-ný minuloročný pokles hospodárstva. To ale nič nemení na veci, že z gréckej ekonomiky nemožno čakať žiadny úžitok pre štátny rozpočet.
Rovnako vŕzga aj súkromná spotreba. Vzhľadom na rastúcu nezamestnanosť v krajine tomu niet divu. OECD počíta pre rok 2012 s nezamestnanosťou v Grécku na úrovni 18,5 %. Už v treťom kvartáli minulého roka dosiahla grécka nezamestnanosť, keď dosiahla hodnotu 17,7 %.MMF počíta s rastom hospodárstva až od roku 2013. Niektorí ekonómovia nie sú až tak optimistický. Napríklad, ekonóm francúzskej banky Societe Generale hovorí o hospodárskom raste v Grécku až od roku 2015.
[/tab]
[tab title=”Verejné financie“] V minulom roku, a j napriek mnohým úsporným opatrenia Gréci nenaplnili stanovený cieľ – dosiahnuť maximálny deficit rozpočtu 9 % . Deficit štátneho rozpočtu Grécka za minulý rok tak ukotvil pri 9,5 % HDP. Premiér Lucas Papademos začiatkom januára varoval, že jeho krajina bude v marci stáť pre hrozbou bankrotu. Práve 20. marca musia Atény vrátiť svojim veriteľom až 15 miliárd eur. [/tab]
[tab title=” Politika: Viac času pre Papademosa “]
Koncom decembra 2011 sa rozhodlo, že termín volieb bude na stanovený na koniec apríla tohto roku. Až 60 % Grékov neverí, že sa Papademosovi domácu krízu podarí vyriešiť. Týmto ostáva pre prechodného premiéra Papademosa viac času pre naplnenie reforiem. Lepšie volebné šance má teraz strana Nea Dimokratia.
[/tab]
[tab title=”Gréckym reformám sa na svet nechce“]
MMF začal biť na poplach už v polovici decembra minulého roku. Experti vtedy zdôraznili, že Grécko sa s potrebnými reformami takmer nehýbe. Kritike podliehal najmä nedostatočný boj proti daňovým únikom v krajine.
Rovnako pri zoštíhľovaní verejného aparátu nejde Grécko podľa plánu. Vláda chcela 30 000 štátnych pracovník previesť na tzv. pracovnú rezervu, čo by znamenalo ich odmietnutie. Urobila tak iba pri 10 000 dôstojníkoch. Najhoršie je, že takmer všetci sa blížia k odchodu do dôchodku. Znížiť počet zamestnancov verejného sektora na 150 000 do roku 2015, ako si vláda stanovila, sa zdá sa nebude tak rýchlo.
[/tab]
[tab title=”Bolestivé rokovanie s veriteľmi “] Na jednej strane šéf Medzinárodného združenia bánk, Charles Dallara (na snímke), na strane druhej grécky premiér Lucas Papademos. Dohody však stále niet. Hlavným sporným bodom je výška úrokov, ktoré musia Gréci platiť za nové dlhopisy. Grécko ponúka kupónový výnos 3,5%. Veritelia žiadajú najmenej 4 percentá. [/tab]
[/tabs]
Spracované podľa informácií ftd.de
