Prvá tranža pre Cyprus odklepnutá!

Ministri financií v pondelok rozhodovali o uvoľnení ďalších splátok zo schválených záchranných balíkov. Prvá splátka z celkového balíka 10 miliárd € bola schválená pre Cyprus.

Istotu tak má v uvoľnení prvých 3 miliárd. Z toho dve miliardy budú uvoľnené s okamžitou platnosťou a ďalšia miliarda pravdepodobne do konca júna.

„Úvery poskytnuté Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM) prispejú k udržaniu finančnej stability v eurozóne a kúpia čas pre Cyprus“, uviedol Klaus Regling, generálny riaditeľ ESM. „Tento čas umožní Cypru uskutočniť reformy nevyhnutné na obnovu svojho hospodárstva na udržateľnom základe.“

Schválenie peňazí aj pre Grékov

Splátka bola schválená aj pre Grécko. To by malo v najbližšej dobe dostať spolu až 7,5 miliardy eur. Aj tu bude tranža rozdelená na dve časti. Prvá, vo výške 4,2 miliardy bude poskytnutá už v najbližších dňoch. Na vyplatenie zvyšných 2,3 miliárd eur ešte bude potrebné schváliť opatrenia na ktorých sa dohodlo Grécko s medzinárodnými veriteľmi.

Okrem iného bude musieť pokročiť v reforme daňového systému a tak isto v zreformovaní verejných služieb. Na splnenie týchto požiadaviek nebude potrebný dlhý čas. Ak všetko pôjde podľa plánu, k vyplateniu by malo dôjsť ešte v priebehu júna.

Témou rokovaní bolo aj Slovinsko. Rastú totiž obavy, že aj táto krajina bude musieť požiadať o pomoc z európskych inštitúcii. Obavy rastú aj napriek plánu, ktorý minulý týždeň predstavila slovinská vláda a ktorého cieľom má byť práve záchrana bez potreby medzinárodnej pomoci. Vláda plánuje reštrukturalizovať zasiahnutý bankový sektor krajiny, zvýšiť dane a tiež privatizovať štátne podniky.

Témou aj bankový sektor

Na rokovaní euroskupiny sa neobišla ani téma bankového sektora. Plán počíta s dohodnutím sa na spoločných pravidlách pre rekapitalizáciu bankového sektora do konca budúceho mesiaca.

Súbežne s rokovaniami ministrov financií v Bruseli sa konala tiež bilaterálna schôdzka španielskeho a portugalského premiéra. Obaja vyzvali krajiny eurozóny na zvýšené úsilie o vytvorenie bankovej únie.

To by malo byť riešením na rozprúdenie zamrznutého úverového trhu vo viacerých krajinách, medzi ktoré patria aj práve dve spomínané.

Mnohé banky totiž z obáv o slabú domácu ekonomiku požičiavajú len za pomerne vysoké úroky. To spôsobuje problémy ako domácnostiam, tak aj firmám a bráni k naštartovaniu hospodárstva.

MARTIN KIABA je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v odbore financie, bankovníctvo a investovanie. Aktívne sa zaujíma o finančné trhy, problematiku verejných financií a politické dianie doma i v zahraničí.
Zdieľať
Komentáre