Investície do obrany a vojenských technológií v dôsledku vojny na Ukrajine nabrali turbo rýchlosť. Rok 2023 sa môže stať novým rekordným rokom v tejto oblasti.
Tento trend sa odráža aj v európskych rozpočtoch na obranu, ktoré sa zvyšujú veľmi rýchlym tempom. V nasledujúcich piatich rokoch sa očakáva ročný rast týchto rozpočtov o viac ako 10 %. Štáty strednej a západnej Európy minulý rok v oblasti obrany utratili až 345 miliárd dolárov, čo je v reálnom vyjadrení viac, než výdavky v roku 1989, teda v poslednom roku studenej vojny. Týmto sa krajiny strednej a západnej Európy dostali na úroveň porovnateľnú s východnou Áziou v oblasti obranných výdavkov.
Geopolitická situácia sa na základe vojny na Ukrajine výrazne zmenila a prispela k rýchlej fragmentácii svetových trhov. Tento proces núti globálne dodávateľské reťazce prispôsobiť sa novým potrebám multipolárneho sveta.
USA a Čína už od začiatku Trumpovej administratívy aktívne reagovali na túto dynamiku. Naopak, Európa sa zdráhala prispôsobiť sa z dôvodu úzkych obchodných vzťahov s Čínou a najmä kvôli Nemecku, ktoré bolo závislé od predaja technológií Číne a získavania lacnej energie, najmä z Ruska. Avšak vojna na Ukrajine a snaha Ruska oslabiť Európu prostredníctvom exportu energií prinútili Európu nechtiac zapojiť sa do tejto hry.
„Investičný cyklus, ktorý sa v Európe rozbehol v dôsledku vojny na Ukrajine, by sme nemali podceňovať. Môže sa stať najväčšou hnacou silou Nemecka, ktorá mení svoje vnímanie sveta a svoju úlohu ako najväčšej európskej ekonomiky. Zvýšené zameranie sa na obranu je to, čo by mohlo Nemecko definitívne vytiahnuť z úsporného režimu a preniesť ho do režimu míňania. Energetická kríza je ďalším katalyzátorom toho, aby Nemecko čoraz viac investovalo do infraštruktúry,“ hovorí Peter Garnry, akciový stratég Saxo Bank.
