V nadchádzajúcich amerických voľbách budú sociálne siete hrať dôležitú úlohu. Obzvlášť v tejto dobe ľudia trávia stále viac času online než kedykoľvek predtým. Sociálne siete preto predstavujú mocný nástroj, ktorý manipuluje verejnou mienkou.
Tento rok sa staneme svedkami unikátnych amerických prezidentských volieb. Pandémia koronavírusu mení spôsob, akým sa robí politika, pretože v súčasnosti sme všetci online viac, než kedykoľvek inokedy v ľudskej histórii.
Internet je síce považovaný za nástroj poznávania sveta a získavania lepších vedomostí, ale tiež sa už stihol stať mocnou politickou zbraňou, ktorá dokáže manipulovať verejnou mienkou a polarizovať spoločnosť. A to najmä kvôli spôsobu, akým sociálne siete distribuujú obsah na základe osobných preferencií.
Užívateľ si tieto preferencie neurčuje sám. Vyhodnocujú ich počítačové algoritmy, ktoré dôkladne skúmajú vašu osobnosť, okruh priateľov a reakcie na najrôznejšie oznámenia. Akonáhle počítač pochopí, aké máte záujmy, predkladá vám obsah a reklamy, ktoré zodpovedajú vášmu profilu.
Umelá inteligencia sa snaží jednotlivým ľuďom zapáčiť, pretože vďaka tomu sa predá viac reklamy a zarobí viac peňazí. Algoritmus preto vyradí všetky správy, ktoré by používateľa nezaujali alebo ktoré nesúvisia s jeho názorom. K človeku sa tak dostane iba obsah, ktorý ho má potenciál potešiť. To v ňom vyvolá falošný pocit, že jeho názory zdieľajú aj všetci ostatní. V skutočnosti však každý používateľ pracuje s inou množinou správ.
Dostali sme sa do bodu, kedy je ťažké získať iné informácie než tie, ktoré nám niekto úmyselne predkladá. To vo svojom dôsledku zvyšuje polarizáciu názorov a vyvoláva ideologické konflikty. Nie všetky informácie, ktoré sa k voličom zo sociálnych médií dostanú, sú teda dobré.
Politické dezinformácie a fenomén „fake news“
Empirické štúdie ukazujú, že prevažná časť obsahu, ktorý sa k užívateľom dostane, je extrémne ideologicky zafarbený. To preto, že užívatelia s extrémne ideologickými názormi vytvárajú nepomerne viac obsahu než tí umiernení . Zároveň sa značná časť týchto extrémistických správ nakoniec ukáže ako falošná. Za produkciou tzv. fake news, čiže falošných správ, stoja väčšinou viac finančné než len politické dôvody.
Nezávislí extrémisti versus najatí trollovia
Sociálne médiá sú plné trollov. Nezávislí ľudia konajú vo vlastnom záujme, no čo najatí trollovia šíria falošné správy preto, že im niekto za to platí. Západné spravodajské služby zistili, že jedným zo sponzorov, ktorý opakovane vo veľkom platí trollom, aby ovplyvňovali verejnú mienku, je Rusko. Zatiaľ však nie je jasné, do akej miery dokážu voliča skutočne ovplyvniť.
Isté ale je, že umelá inteligencia sociálnych sietí nedokáže rozlíšiť medzi nezávislými a najatými trollmi. Preto sú ich komentáre pre väčšinu ľudí nerozlíšiteľné od ostatných a môžu voličov presvedčiť, aby sa priklonili k určitým názorom. Oba druhy trollov zverejňujú polarizujúce komentáre, ktoré vyvolávajú intenzívnu emocionálnu odozvu.
Vyššie uvedené problémy sú len časťou problémov súvisiacich s užívaním sociálnych médií. Následky, ktoré vyvolávajú dezinformácie, ešte viac umocňuje skutočnosť, že používané algoritmy vytvárajú ľudia z komerčných pohnútok. Ich cieľom je zvýšiť hodnotu svojej firmy tým, že koncovým užívateľom ponúkajú viac obsahu.
Ako budú sociálne médiá ovplyvňovať voličov v týchto voľbách?
Zdá sa, že tohtoročné prezidentské voľby v USA budú sociálnymi médiami ovplyvnené viac než akékoľvek iné voľby v dejinách. Aj keď existujú dôkazy, že k zvoleniu Trumpa v roku 2016 prispelo aj falšovanie reality, zatiaľ sa podniklo len málo krokov, ktoré by pomohli túto situáciu vyriešiť.
Napríklad vlani v októbri síce Facebook vykonal overenie faktov (tzv. fact-check) u jedného z Trumpových príspevkov a označil ho ako fake news, následne však upravil zásady politickej propagácie, takže platená inzercia v rámci kampaní už nebude cenzurovaná, ani keby obsahovala nepravdivé informácie. Teraz teda môžu kandidáti bez problémov využívať v kampaniach na sociálnych médiách pravdivé aj nepravdivé informácie.
Zároveň je dnes objem falošných informácií exponenciálne vyšší ako v roku 2016. Len o pandémii Covid-19 prináša v tejto chvíli falošné správy 329 webových serverov. Ešte v apríli publikovalo nepravdivé informácie o na túto tému len 36 webových serverov. Výskumníci z Carnegie Mellon University navyše zistili, že zhruba polovica príspevkov na Twitteri, ktoré sa zaoberajú koronavírusom, pochádza pravdepodobne od botov. Voči takejto záplave fake news nebudú americké voľby rozhodne imúnne.
Sociálne médiá budú ďalej používateľom predkladať extrémne politické názory a nebude možné odlíšiť fakty od falošných správ a platených trollov. Tento typ obsahu na sociálnych platformách je obľúbený najmä preto, lebo ľudí prirodzene priťahuje.
Podľa denníka Wall Street Journal sa manažéri spoločnosti Facebook rozhodli nepodnikať žiadne kroky, ktoré by mohli spôsobiť, že ich stránky nebudú vyvolávať toľko kontroverzií. Dokonca jedna Facebook prezentácia z roku 2018 priamo hlásala: “Naše algoritmy využívajú to, že ľudský mozog priťahujú kontroverzné názory.”
V tomto kontexte sa zdá, že republikáni majú voči demokratom jednoznačnú výhodu. Digitálnu kampaň D. Trumpa z roku 2016 mal na starosti človek menom Brad Pascale. Podľa vlastných slov publikoval na Facebooku 5,9 milióna vizuálnych reklám, zatiaľ čo v celej kampani Hilary Clintonovej ich bolo iba 66 tisíc.
Pascale tvrdí, že Trumpova kampaň beží od roku 2016 nepretržite, a že odvtedy zdokonalili využívané technológie aj dátové operácie. Naproti tomu demokrati evidentne tak dobre organizovaní nie sú, preto je kampaň Joa Bidena v jasnej nevýhode.
Althea Spinozzi, analytička Saxo Bank
