Od šokujúceho hlasovania o brexite ubehol už takmer mesiac. Na rozdiel od značného poklesu kurzu britskej libry, trauma, ktorá následne infikovala svetové trhy, nateraz vymizla.
Niekto môže namietať, že hlasovanie o Brexite v skutočnosti pomohlo svetovým finančným trhom rásť. Investori sú totiž presvedčení, že globálne centrálne banky zostanú pri holubičích vyhláseniach, v obave, aby nedošlo k škodlivým vplyvom na hospodárstvo.
Je pravdepodobné, že Bank of England v auguste naštartuje nejakú formu kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré bude doplnkom k ukončeniu fiškálnej striedmosti vedenej predchádzajúcim ministrom financií Georgom Osbornom. Ostatné centrálne banky uplatňujú monetárnu politiku prispôsobenú aktuálnym makro údajom. FED tak čaká na čísla o zamestnanosti a raste a japonská centrálna banka sa v prostredí zaseknutého rastu chystá na zavedenie veľkých fiškálnych stimulov.
Čína, svetovo najrýchlejšie rastúci región za posledných 15 rokov, je zjavne nateraz rozhodnutá ponechať úroveň stimulov na súčasnej úrovni, aby tak udržala ekonomickú aktivitu a to i napriek tomu, že dlhová bublina sa nafukuje do hrôzostrašných a neudržateľných rozmerov.
Nachádzame sa vo zvláštnom období, ktoré môže pripomínať trhy v rokoch 2010 až 2011. Vtedy sa každá negatívna správa z ekonomiky USA div neoslavovala, pretože na trhy priniesla zo strany Fedu novú likviditu amerického dolára, čo poháňalo rizikový apetít a bublinu na rozvíjajúcich sa trhoch. Mali by sme mať preto veľký strach z nových koncepčných zámerov centrálnych bánk, ktoré sa chystajú opäť rozmraziť rizikový apetít investorov.
Zmenu postoja k riziku by mohol odštartovať silný politický záväzok EÚ zachraňovať talianske banky, ktoré sú príliš veľké na to, aby sa mohli nechať skrachovať. Nabudená ochota investorov riskovať uprostred slabých ekonomických fundamentov pristihne centrálne banky nepripravené. Zistia následne, že sa doteraz hrali so zápalkami a palivom.
Tanec trhov s politikou centrálnych bánk sa následne dostane do nebezpečnej novej úrovne: odstránenie paliva, vďaka čomu trhy sa zrútia, alebo pokračovanie prikurovania, vďaka čomu veci vzbĺknu a vymknú sa spod kontroly. Pýtate sa, kde sú tu ekonomické fundamenty? Tie nie sú súčasťou rovnice…
V súčasnosti sa trhy tešia na očakávanú ďalšiu fázu politiky centrálnych bánk nazvanú „vrtuľníkové peniaze“. Ide o trochu nejasný termín, ktorý by mohol znamenať aj zvýšenie fiškálnych výdavkov, ktoré centrálne banky následne pokryjú emisiou dlhopisov, ale aj priame finančné injekcie do vreciek spotrebiteľov, čo je skutočným významom termínu „vrtuľníkové peniaze“.
Skutočné vrtuľníkové peniaze by však mohli vyrovnať problémy rastúcej sociálnej nerovnosti. Peniaze v rukách spotrebiteľov by boli bezprostredne citeľné a to najmä u najslabších sociálnych vrstiev. Japonsko sa zatiaľ zaviesť túto formu podpory zdráha. Je pravdepodobné, že najprv sa pokúsi o intenzívnejšie opatrenia na strane centrálnej banky. To však bude brániť želanému oslabeniu jenu. Trhové očakávania sú totiž väčšie, ako je v súčasnosti ochotná prijať centrálna banka.
Trhy by si mali dávať pozor na to, čo si želajú. Vrtuľníkové peniaze bezpochyby sú účinnejším a priamejším nástrojom podpory ekonomiky ako kvantitatívne uvoľňovanie a aj nulové alebo záporné sadzby. Na rozdiel od kvantitatívneho uvoľňovania, sú však aj jednoznačne proinflačným nástrojom, najmä ak ide o priame finančné injekcie.
Po týchto nástrojoch však budú musieť centrálne banky, ale najmä vlády, v boji so slabým rastom a defláciou skôr, či neskôr siahnuť. Inflácia je dnes, vo svete topiacom sa v dlhoch, jediným imperatívom. Umožňuje predchádzať masívnym bankrotom dlhom zaťažených subjektov.
Treba však myslieť i na to, že dlh jednej osoby je zároveň úsporami inej. Inými slovami, čoskoro uvidíme veľké znehodnotenie papierových peňazí. V centre pozornosti budú i výmenné kurzy.
Autor: John Hardy, hlavný menový stratég Saxo Bank
