Banková panika z roku 1907 bola krátkodobá finančná kríza v USA, ktorej predchádzali špekulatívne investície s využitím nadmerného dlhu. Keďže americká vláda niekoľko rokov uplatňovala politiku lacných peňazí, špekulácie na trhu pribúdali.
Rozhodujúcu úlohu v tejto kríze zohrali trustové spoločnosti, čo boli štátom poverení sprostredkovatelia, ktorí s bankami súťažili o vklady. Poďme sa bližšie pozrieť, čo bolo spúšťačom tejto finančnej paniky?
Ako sa to celé začalo?
Augustus Heinze, prezident banky Mercantile National Bank, jeho brat Otto a obchodník Charles Morse sa rozhodli ovládnuť spoločnosť United Copper, ktorá ťažila meď. Henzeho rodina už v spoločnosti držala väčšinový podiel a myslel si, že mu to postačí na tzv. short squeeze.
Na financovanie svojho plánu si požičali peniaze. Začali nakupovať akcie United Copper, čím zvýšili cenu z 39 USD na 60 USD s nádejou, že predajcovia nakrátko uzavrú pozície a zvýšia ešte viac cenu. Ich schéma však zlyhala a cena akcií počas dvoch dní klesla na 10 dolárov a strhla so sebou aj Ottov maklérsky dom Gross & Kleeberg.
Run na banky
Keďže boli finančne prepojení s niekoľkými trustovými spoločnosťami a bankami z Wall Street, začal sa šíriť strach, či inštitúcie, ktoré im požičali peniaze, budú schopné pokryť výbery hotovosti. Po správe, že sa do obchodu zapojila aj trustová spoločnosť Knickerbocker Trust Company, tretí najväčší trust v New Yorku, začala čeliť hromadným výberom vkladov (run na banku). Prezident Knickerbocker Trust, Charles T. Barney, oznámil rezignáciu.
Na to, aby sa spustil hromadný výber vkladov, stačí oslabenie dôvery. A zlyhanie bratov Heinzeovcov bolo dostatočným katalyzátorom na vyvolanie nedôvery. Čoraz viac ľudí sa predháňalo v tom, aby si z banky vybrali svoje peniaze. V tom čase mali trusty nízky pomer hotovosti ku vkladom v porovnaní s národnými bankami – priemerný pomer hotovosti ku vkladom v truste bol 5 % v porovnaní s 25 % v národných bankách. Trustové spoločnosti tiež mali tendenciu poskytovať rizikovejšie pôžičky ako tradičné komerčné banky a liberálnejšie sa zapájali do špekulácií na finančných trhoch.
V tom čase neexistovala centrálna banka, ktorá by mohla poskytnúť dostatok likvidity na stabilizáciu finančného systému. Tento nedostatok zdrojov spôsobil, že banky a trustové spoločnosti nemohli plniť svoje záväzky voči vkladateľom.
Snaha o odvrátenie úplného kolapsu
Úplný kolaps finančného systému pomohol odvrátiť známy bankár John Pierpont Morgan. Zhromaždil najväčších bankárov v New Yorku, aby spojili svoje peniaze a poskytli potrebnú likviditu, čo by potlačilo paniku a prinavrátilo dôveru v systém.
Morgan zvolal stretnutie všetkých prezidentov newyorských bánk. Oznámil im, že až 50 burzových domov skrachuje, ak sa im do 10 minút nepodarí získať 25 miliónov dolárov. Štrnástim prezidentom bánk sa podarilo prisľúbiť 23,6 milióna dolárov a peniaze sa dostali na trh za menej ako 15 minút. Počas ďalších 30 minút bolo požičaných 19 miliónov dolárov. Podarilo sa im prežiť deň.
Nasledujúci deň boli trhy naďalej volatilné a J.P. Morgan sa opäť pokúsil získať peniaze od prezidentov newyorských bánk. Tentoraz mohli spoločne prisľúbiť len 9,7 milióna dolárov. Aby sa newyorská burza nezatvorila, Morgan rozhodol, že tieto peniaze sa nemôžu použiť na maržový predaj. Denný objem bol o 2/3 nižší ako v predchádzajúci deň, ale trh opäť dokázal prežiť až do zatvorenia. Prezidenti bánk si boli vedomí, že nemôžu pokračovať v napĺňaní systému peniazmi. Dokonca aj ministerstvo financií malo málo prostriedkov.
Bankári si dobre uvedomovali, že ak verejnosť prestane panikáriť, chaos sa skončí. Spoločne vytvorili dva výbory: jeden mal presvedčiť duchovných, aby v tú nedeľu upokojili svoje kongregácie, a druhý mal hovoriť s novinármi a vysvetľovať ich finančný záchranný balík.
Záchrana Moore & Schley
Hoci dve maklérske spoločnosti zbankrotovali, Morganovi sa podarilo zachrániť najväčšiu maklérsku spoločnosť na Wall Street, Moore & Schley, ktorá dlžila 25 miliónov dolárov. Morgan to dokázal tým, že zariadil predaj oceliarskej spoločnosti, ktorú maklérska spoločnosť vlastnila, spoločnosti U.S. Steel, v ktorej bol hlavným akcionárom a členom jej predstavenstva. Napriek tomu, že akvizícia bola v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, vtedajší prezident Theodore Roosevelt ml. schválil transakciu s ohľadom na mimoriadne okolnosti. Ako uvádza server International Banker, práve táto dohoda mohla byť tým krokom, ktorý najvýraznejšie prispel k zastaveniu paniky na Wall Street.
Banková kríza výrazne zhoršila hospodársku situáciu v krajine, ktorá už zápasila s recesiou. Následný šok pre trustové spoločnosti prispel v nasledujúcom roku k poklesu podnikových investícií v USA o minimálne 18,4 %. Ak by sa panika na finančných trhoch neupokojila v novembri, dôsledky mohli byť ešte vážnejšie. Najvýznamnejším dôsledkom tejto krízy však bolo, že priamo viedla k vzniku Federálneho rezervného systému v roku 1913.
