Zdá sa, že Peking umocňuje svoju kontrolu nad ťažbou vzácnych nerastov, ktoré sú kľúčové pre výrobu najvyspelejších technológií. Čína je globálnym lídrom v oblasti kritických surovín, ktoré sa využívajú na produkciu smartfónov, polovodičov, lítiových batérií či elektromobilov. Krajina produkuje 60 % svetových zásob vzácnych zemín a spracováva 90 % z nich.
Čínska vláda v posledných týždňoch prijala ďalšie opatrenia, ktoré zahraničným firmám (najmä výrobcom polovodičov) sťažujú prístup k mnohým vzácnym kovom a minerálom, ktoré sa prevažne ťažia a rafinujú v Číne. New York Times uvádza, že od 1. októbra sú vývozcovia povinní podrobne informovať úrady o tom, ako sa dodávky kovov vzácnych zemín používajú v západných dodávateľských reťazcoch. Peking tým získal väčšiu právomoc nad tým, ktoré zahraničné spoločnosti dostávajú vzácne dodávky.
Okrem toho sa posledné dve rafinérie vzácnych zemín v Číne, ktoré boli vo vlastníctve zahraničných subjektov, dostávajú pod kontrolu jednej z troch štátnych spoločností, ktoré prevádzkujú ostatné rafinérie v krajine.
Nedávne kroky Pekingu na posilnenie kontroly nad dodávateľským reťazcom sa týkajú aj ďalších menej známych chemických prvkov, ktoré využívajú aj producenti polovodičov. Dňa 15. septembra čínske ministerstvo obchodu obmedzilo vývoz antimónu, ktorý sa využíva nielen v polovodičoch, ale aj vo vojenských výbušninách či okuliaroch na nočné videnie. Čína ťaží polovicu svetových zásob antimónu. V júli minulého roka Peking prijal vývozné obmedzenia na tri dôležité kritické minerály: gálium, germánium a antimón.
Vzácne suroviny ako bojisko medzi USA a Čínou
Tieto suroviny sa stávajú centrom súperenia medzi Čínou a Spojenými štátmi o dominanciu v oblasti pokročilých technológií, vrátane AI čipov pre umelú inteligenciu. Obe strany sprísňujú exportné obmedzenia na strategické komponenty a zároveň sa usilujú vybudovať dodávateľské reťazce doma alebo v zahraničí s dôveryhodnými partnermi.
New York Times uvádza, že jedným z príkladov rastúcej sily Číny je dysprózium, vzácna zemina, ktorá odoláva vysokým teplotám a je kľúčová pre výrobu silných magnetov v elektromobiloch. Tento materiál, predávaný za viac ako 100 dolárov za libru, je čoraz častejšie využívaný v kondenzátoroch čipov od firiem ako je napr. Nvidia. Čína pritom ovláda až 99,9 % svetovej produkcie dysprózia, ktorú väčšinou rafinuje vo Wuxi neďaleko Šanghaja.
Táto rafinéria je jednou z posledných dvoch v Číne, ktoré sú ešte v zahraničných rukách po tom, ako vláda odkúpila alebo znárodnila väčšinu tohto priemyslu. Dlhoročným vlastníkom oboch rafinérií je kanadská spoločnosť Neo Performance Materials. Tá nedávno oznámila, že do konca roka predá 86 % podielu v rafinérii Wuxi čínskej spoločnosti Shenghe Resources, ktorej hlavným akcionárom je čínske ministerstvo pozemných zdrojov. Neo zároveň zatvára druhú rafinériu v meste Zibo a presúva jej vybavenie a pracovníkov do spoločnosti Shenghe.
Čoraz mocnejšia kontrola Číny v dodávateľských reťazcoch vzácnych zemín urýchlila úsilie o vytvorenie dodávateľských reťazcov v iných krajinách, najmä po dvojmesačnom embargu na dodávky do Japonska v roku 2010. Ukázalo sa, že je ťažké konkurovať čínskym spoločnostiam, ktoré majú nižšie výrobné náklady a boli ochotné znížiť ceny a znášať finančné straty. Krajina získala náskok aj vďaka pokroku v oblasti chémie – kým Čína má 39 univerzít zameraných na vzdelávanie inžinierov a výskumníkov pre tento priemysel, univerzity v Spojených štátoch a Európe ponúkajú len príležitostné kurzy.
Zdroje: nytimes.com; news.sky.com
