Európski centrálni bankári sa neponáhľajú pripojiť k americkej centrálnej banke (FED), ktorá signalizovala znižovanie úrokových sadzieb. ECB sa na včerajšom zasadnutí nechala počuť, že ďalšie spomaľovanie inflácie nemožno považovať za samozrejmosť. Bez ohľadu na to, na čo finančné trhy vsádzajú, bankári naznačili, že uvoľňovanie menovej politiky zatiaľ nie je na programe dňa.
„Rozhodne by sme nemali byť menej ostražití,“ povedala novinárom prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová. Jej náprotivok z Bank of England Andrew Bailey poznamenal, že pokiaľ ide o boj s infláciou, “je pred nami ešte určitá cesta”.
Predovšetkým britská centrálna banka Bank of England zaujala postoj zotrvať pri prísnej menovej politike. Dokonca traja z deviatich členov Rady guvernérov hlasovali za ďalšie zvýšenie sadzieb. Nórska Norges Bank sa ešte výraznejšie vzoprela globálnemu trendu a pristúpila k zvýšeniu úrokových sadzieb. Zároveň ale vyslala signál, že ďalší posun smerom nahor nie je súčasťou plánu. Guvernérka Ida Wolden Bacheová uviedla, že úroková sadzba „pravdepodobne zostane nejaký čas na úrovni 4,5 %.“
Zdá sa však, že európski predstavitelia sú spokojní, že ich americkí kolegovia prebrali iniciatívu a signalizovali znižovanie sadzieb – podobne ako v roku 2021, keď FED predbehol Európsku centrálnu banku a ako prvý zvýšil sadzby.
„ECB tak či tak zaostávala za Fedom,“ uviedol pre televíziu Bloomberg Carsten Brzeski z ING. „V Spojených štátoch budeme pravdepodobne svedkami skôr cyklického poklesu, ktorý Fedu umožní v budúcom roku skutočne znižovať sadzby, zatiaľ kým v Európe sme so sadzbami nešli príliš vysoko, teraz opäť spomaľujeme.“
Trhy naznačujú oveľa vyššiu pravdepodobnosť marcového znižovania úrokových sadzieb zo strany Fedu než zo strany ECB. Očakáva sa, že ECB začne s uvoľňovaním v apríli. V oboch prípadoch sa predpokladá, že v priebehu budúceho roku dôjde k pohybom v rozsahu minimálne 150 bázických bodov, čo znamená približne šesť štvrťbodových znížení.
“Zatiaľ sú dôležité len slová Jeroma Powella,” zdôraznil Mark Dowding, hlavný investičný riaditeľ spoločnosti RBC BlueBay Asset Management. Európski centrálni bankári sa čoskoro stretli s touto realitou, hoci neboli pripravení na taký posun ako ich americkí kolegovia. Lagardeová vyjadrila menšie obavy o spotrebiteľské ceny, predstavila prognózy, ktoré ukazujú na “plochejší” profil inflácie, a oznámila rýchlejšie ukončenie nákupov dlhopisov v rámci pandemického programu PEPP, čo by mohlo otvoriť cestu k znižovaniu sadzieb.
“Účastníci trhu sú pochopiteľne naďalej skeptickí, či bude ECB schopná udržať svoj relatívne jastrabí postoj dlhší čas,” konštatoval Lee Hardman, menový stratég v MUFG. Ako dodáva, čím dlhšie ECB udrží sadzby na súčasnej reštriktívnej úrovni, tým je pravdepodobnejšie, že podlomí ekonomiku eurozóny.”
Azda najviac jasatrabia bola Bank of England, ktorá sa držala tónu, že by mohla opäť zvýšiť sadzbu v čase, keď je inflácia v Spojenom kráľovstve vyššia ako v eurozóne alebo v USA.
Zdroj: bloomberg.com
