Tento rok zatiaľ nie je o geopolitické riziko núdza. Obchodnú vojnu medzi Čínou a Spojenými štátmi nahradila iránsko-americká studená vojna. Investori sa boja, že situácia na Blízkom východe povedie k prudkému nárastu inflácie a tým k poklesu akciových trhov. Ich obavy sú však pravdepodobne prehnané.
Po zabití generála Gásema Solejmáního sa situácia na Blízkom východe značne zhoršila. V dôsledku útoku USA odhlasoval iracký parlament uznesenie o vyhostení americkej armády z krajiny. Prezident Donald Trump následne pohrozil uvalením sankcií na Irak, avšak bez detailnejších informácií.
Dopad na trh bol okamžitý: cena ropy Brent sa opäť pohybuje okolo 70 dolárov, čo zodpovedá úrovniam dosiahnutým po útokoch na zariadenie Aramco z konca minulého leta.
Investori sa už dlhšie obávajú, že inflačný šok môže vyvolať korekciu na akciovom trhu a že spúšťačom bude ropa. Súhlasím, že vysoký nárast ceny čierneho zlata má tendenciu predchádzať recesii. Avšak nemyslím si, že takáto situácia reálne hrozí.
Je pravdepodobné, že prezident D. Trump ohľadom irackých sankcií blafuje. V roku prezidentských volieb by bolo totiž politicky veľmi riskantné uvaliť sankcie na Irak, ktorý je druhým najväčším producentom OPEC s dennou produkciou 4,7 milióna barelov. Na vyplnenie medzery, ktorú by spôsobili americké sankcie na irackú ťažbu ropy, by totiž súčasné globálne voľné ropné kapacity nestačili. Výsledkom by boli vyššie ceny ropy, čo by v konečnom dôsledku predstavovali vyššie ceny palív aj pre spotrebiteľov v USA. To je vo volebnom roku veľmi nepopulárny jav.
Podľa nášho názoru je súčasné zameranie investorov na trh s ropou chybné. Sme presvedčení, že hospodárske škody súvisiace so studenou vojnou medzi USA a Iránom spôsobia najmä kybernetické odvetné opatrenia a globálna neistota s menej priamymi dôsledkami na globálnu ekonomiku.
Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank
