Brexit bol len zahrievacím kolom

Veľká Británia sa jasne vyslovila za odchod z EÚ. Trhy ostali v šoku, nakoľko všeobecne sa očakávalo, že voľba dopadne v prospech zotrvania v Únii. Výsledné zemetrasenie kurzu libry ihneď prekonalo aj tú najhoršiu fázu globálnej finančnej krízy v roku 1992, kedy v Čiernu stredu libra vypadla z Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM).

Väčšina komentárov k významu výsledku volieb pripomína indické prirovnanie o nevidiacich a slonovi. V tomto príbehu niekoľko slepcov ohmatáva slona z rôznych strán a každý podľa toho, čo nahmatá, opisuje, ako asi slon vyzerá a vznikne z toho obrovská hádka. Podobné je to aj s komentármi k brexitu, kde niektorí komentátori popisujú výsledok referenda ako xenofóbnu reakciu na imigračnú politiku a nedávne teroristické útoky. Iní zasa upozorňujú na prehnanú reguláciu a kontrolu zo strany EÚ a náklady transferových platieb do EÚ.

Oným slonom v miestnosti tu nie je ani tak samotná EÚ, ako skôr britská vláda, centrálne banky a ich nekonečný tlak na predlžovanie a predstieranie cesty z každej krízy. Tento prístup nás rýchlo dostal na cestu do súčasného podsvetia kvantitatívneho uvoľňovania a nulových, teraz dokonca aj negatívnych sadzieb, ktoré boli ešte pred desiatimi rokmi úplne nemysliteľné. Zákerný prístup kvantitatívneho uvoľňovania a nulových/záporných sadzieb je požehnaním pre už aj tak dosť silné elity, pretože tí, ktorí majú peniaze, môžu na trhoch aktív vďaka nulovej cene peňazí značne zbohatnúť. Spoločne s postupujúcou globalizáciou však klesajúci podiel práce a zlé ocenenie peňazí znamená, že obchodné prostredie je plné neproduktívnych firiem a neproduktívneho správania. Príkladom môžu byť vysoko zárobkové firmy ktoré si požičiavajú za takmer nulový úrok, aby si odkúpili vlastné akcie a obohatili tak svojich akcionárov.

Brexit pre britského voliča predstavoval vlastne len skvelú príležitosť vysloviť všeobecnú nespokojnosť s „vládnucimi kruhmi“. Voliči povedali NIE nielen Cameronovi, alebo EÚ, ale aj celému súčasnému neporiadku navôkol. Avšak jednou z najzaujímavejších vecí na brexite je koniec predpokladu, že zostane zachovaný status quo – teda silná tendencia preferovať známu, aj keď nepríjemnú situáciu, tej neznámej. Pred referendom nebolo jasné, ako by mala Veľká Británia po brexite vyzerať a teraz je jasné, že v dôsledku voľby môže Británia stratiť Škótsko a možno aj viac. Pred voľbou mnoho ľudí uvádzalo ako precedens nedávne škótske referendum o nezávislosti, rovnako ako aj referendum v Quebecu v roku 1995 o nezávislosti od Kanady. V oboch prípadoch výsledkom volieb bol nárast podpory doterajšieho stavu, hoci predchádzajúce prieskumy ukazovali niečo iné. Skutočnosť, že toľko Britov bolo ochotných vykročiť do neznáma naznačuje, že dochádza k určitej revolúcii, a že status quo dostalo padáka.

Brexit má však výrazný vplyv na budúcnosť mien a na všetky finančné trhy, a to hneď na dvoch frontoch. Sú nimi politické riziká a tiež riziko, že centrálna banka stratí kontrolu. To druhé riziko sa už tento rok pomerne jasne prejavilo, keď japonský jen posilnil aj napriek rozsiahlemu programu kvantitatívneho uvoľňovania zo strany Bank of Japan (BoJ). Teraz sa Japonsko rýchlo blíži k zmene, kedy politickí predstavitelia by mali odmietnuť ďalej plniť dohody z nedávnych summitov a znovu len devalvovať. Spustí to japonskú verziu brexitu? A ako by to vyzeralo?

Za Atlantikom sa vplyvy, ktoré viedli k brexitu, jasne prejavujú na amerických prezidentských voľbách, kde Trump predstavuje živé odmietnutie súčasného statusu quo. Brexit by nás mal predovšetkým naučiť nedôverovať prieskumom verejnej mienky pred voľbami, ktoré sa budú konať 8. novembra. Motivovaní revolucionári očividne chodia k voľbám vo väčšom počte, ako čistí nespokojní. V roku 2017 nás môže čakať po francúzskych voľbách nová francúzska revolúcia. Menové trhy zrejme zostanú nepokojné, pretože signály centrálnych bánk nie sú tým, čím bývali a všetci sa snažíme zistiť, čo bude ďalej. Brexit je možno len takým malým zahrievacím kolom pred globálnou revolúciou proti súčasnej paradigme trhu a politike.

Autor: John Hardy, hlavný menový stratég Saxo Bank

xtb
Redakčný tím Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať
Komentáre