Trhy pochopili, že centrálne banky sú v koncoch

Minulotýždňové zasadnutie japonskej centrálnej banky spôsobilo finančným trhom silný šok. Nie len že banka, na rozdiel od očakávaní, prekvapivo ustúpila od plánu rozšíriť program výkupu aktív, ale čo je dôležitejšie, predĺžila čas, kedy očakáva, že inflácia stúpne na cieľové dve percentá. Jen v tomto šoku oproti ostatným menám získal a pár USDJPY zaznamenal najväčší jednodenný prepad od globálnej finančnej krízy.

Trh totiž prečítal kroky Bank of Japan nasledovne: centrálne banky prišli do bodu, keď ich politika prestáva fungovať a keď sú negatívne sadzby kontraproduktívne a kvantitatívne uvoľňovanie dosiahlo svoje limity.

V piatok uzavrelo euro obchodovanie na najvyššej úrovni voči americkému doláru od januára 2015. Trh predpokladá, že ECB je takmer v rovnakej pozícii ako japonská centrálna banka – pridáva do kotla cez kvantitatívne uvoľňovanie stále väčšími výkupmi aktív a znižuje sadzby, ale výsledok v podobne slabšej meny a návratu cien z deflačného teritória sa nedostavuje.

Americký dolár zatiaľ trpí pre rozhodnutie Fedu, ktorý na marcovom mítingu oznámil, že radšej bude riskovať to, že sa americká ekonomika prehreje, ako to, že by ďalším zvyšovaním sadzieb a tým i kurzu dolára, mal vystaviť nebezpečenstvu krehkú svetovú ekonomiku.

Veľká časť z toho destabilizačného rizika je sústredená v Číne, kde hrozba znehodnotenia juanu oproti doláru vyvolala na trhoch chaos už dva krát za posledných deväť mesiacov. Našťastie pre Fed americká ekonomika vykazovala v prvom kvartály len slabé čísla.

Čínska mena sa voči viacerým menám rýchlo znehodnocuje, no nie voči americkému doláru. Frustruje to mnohých špekulantov, ktorý na pokles juanu stavili vysoké sumy. Namiesto toho jen znehodnocuje voči ostatným menám, najmä ázijským, no voči doláru si svoju pozíciu drží. Malajský ringgit stúpol voči jenu od začiatku roka o takmer desať percent. Rovnako tak i japonský jen. Všetky meny rozvíjajúcich sa krajín totiž profitujú z úľavy, ktorú im poskytla americká centrálna banka, keď oslabila dolár.   

V oblasti štátnej politiky si Čína vybrala svoju starú osvedčenú cestu zvyšovania HDP. Namiesto toho, aby nechala ekonomike priestor na štrukturálne zmeny a zvyšovanie produktivity, krajina sa rozhodla pre novú masívnu injekciu úverov do ekonomiky. Austrálska Macquarie bank odhaduje celkový čínsky dlh na hrozivých 350 percent HDP. Od roku 2008 by to bol nárast o sto percentuálnych bodov k HDP. Väčšina z dlhu je sústredená v štátom vlastnených podnikoch.

V dolárovom vyjadrení je to zhruba 35 biliónov amerických dolárov. Podľa odhadov skončí vždy zhruba desatina dlhu ako zlyhané úvery. Znamenalo by to, že krajina musí mať na úhradu 3,5 bilióna dolárového dlhu dostatočné rezervy cudzej meny.

Čínska záplava systému likviditou vytvára ďalší tlak na oslabovanie juanu. Čínska mena si preto zasluhuje našu plnú pozornosť. Treba ju dávať vždy do súvislosti s krokmi amerického Fedu, európskej ECB a japonskej Bank of Japan.

Autor: John Hardy, hlavný menový stratég Saxo Bank

Redakčný tím Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
rm stock