Podhodnotený čínsky juan nie je už ničím iným, ako zlou spomienkou. V kontexte konkurenčných devalvácií po celom svete je juan teraz, v porovnaní s jeho hlavnými partnermi na čele s dolárom a eurom, výrazne nadhodnotený
Čína potrebuje stabilnú menu, aby mohla rozbehnúť svoj hospodársky prerod. Preto opakovane intervenovala na devízových trhoch v posledných niekoľkých mesiacoch. Za posledný rok bolo z devízových rezerv vyčerpaných 515 miliárd dolárov a to bez akýchkoľvek trhových tlakov na juan. Čínska mena tak oproti americkému doláru stratila päť percent z hodnoty.
Ide o významnú devalváciu meny, ktorá zvykne kolísať v úzkych mantineloch. Pre porovnanie napríklad euro, ktoré na trhu voľne kolíše, stratilo v minulom roku voči americkému doláru takmer šesť percent svojej hodnoty.
Stále sa zvyšujúca pravdepodobnosť devalvácie pred nadchádzajúcim letom
Pre čínsky juan sú na tento rok 2016 pravdepodobné tri nasledujúce scenáre:
- progresívna devalvácia riadená Čínskou ľudovou bankou (PBoC)
- pokračovanie obraňovania meny na trhoch
- nová dohoda Plaza Accord
Progresívna devalvácia riadená PBoC je najpravdepodobnejším scenárom. Tento krok by nezasiahol do procesu internacionalizácie juanu, ale práve naopak by výmenný kurz bol viac v súlade s čínskymi fundamentami. Postupná devalvácia vlani v auguste (11. augusta o 1,9%, 12. augusta o 1,6% a 13. augusta o 1,1%) vyslala trhom dôležitý signál. Trhy už preto nebudú tentokrát prekvapené, ak Čína opätovne pristúpi k postupnej devalvácii.
Ak má byť tento krok úspešný, PBoC musí otvoriť svoju komunikáciu s trhmi prijatím nástrojov, aké používajú centrálne banky vo vyspelých krajinách. Krajina sa učí byť kapitalistická. V dôsledku toho táto revolúcia nebude bezbolestná, avšak je to určite nevyhnutný krok smerom k tomu, aby investori mohli lepšie porozumieť menovej politike Číny a jej optimálnemu kurzu.
Skupina krajín G20 bude v Šanghaji zasadať 26 a 27. februára. Mohlo by to predstavovať dôležitý míľnik pri devalvácii juanu. Problematika výmenných kurzov bude nevyhnutne kľúčovým bodom diskusie. Toto fórum bude skvelou príležitosťou, ako poskytnúť Číne potrebnú odbornosť a dať jej potenciálne voľnú ruku k devalvácii. Stalo sa tak napríklad za podobných okolností v minulosti v Japonsku.
V krátkodobom horizonte je hlavnou hrozbou tohto plánu zvýšenie chaosu na menových trhoch. Mohlo by to spôsobiť niečo ako elektrický šok, aký sme zažili minulý rok, keď Švajčiarska národná banka zrušila strop menového páru EURCHF.
Ak by sa juan naopak nedevalvoval, PBoC by bola nútená na trhoch aj naďalej brániť svoju menu. Je to kontraproduktívny scenár. Intervencie na devízových trhoch majú cenu, ktorá je, vzhľadom na ich neúčinnosť stabilizovať juan, stále neprimerane vysoká. Čína nemôže poraziť trh. Ak bude pokračovať súčasným smerom, a bude míňať sto miliárd dolárov mesačne, menové rezervy by mohli klesnúť na spodnú hranicu 2 800 miliárd dolárov (ktoré odporúča MMF) už koncom júna.
Krajina si nemôže dovoliť, aby jej zásoby klesli pod túto hranicu, pretože by sa obmedzila flexibilita PBoC zasiahnuť voči skutočnej vonkajšej kríze. Keby k tomu došlo, Čína by skôr či neskôr bola nútená hodiť uterák do ringu a nechať trhové sily rozhodnúť o výmennom kurze jej meny. Dôveryhodnosť PBoC by sa tak trvalo poškodila. Čína si je ale vedomá, že takáto možnosť nepripadá do úvahy, čo dáva ešte väčšie šance scenáru progresívnej devalvácie. Ten by mohol začať už od leta.
Nová dohoda Plaza Accord
Tento scenár je pre ekonómov tým vysnívaným, no zároveň určite tým, v strednodobom hľadisku najmenej pravdepodobným. Medzi monetárnymi politikami rozvinutých a rozvojových trhov totiž aktuálne nepanuje nič iné ako nedostatok koordinácie.
Na základe toho, že príliš vysoká volatilita na menových trhoch a stále neukončené predbiehanie sa v devalváciách má negatívne ekonomické dôsledky, by nová dohoda Plaza Accord mohla byť podpísaná pod záštitou G20.
Znamenalo by to ukončenie hlavného problému svetovej ekonomiky, ktorými sú vysoká menová volatilita, nadhodnotenie juanu a sila amerického doláru. V dolároch je totiž denominovaný obrovský dlh, ktorý vznikol po roku 2008. To všetko zvyšuje riziko novej recesie.
Podľa príkladu z roku 1985 by signatárske krajiny mohli akceptovať intervencie smerom k znehodnoteniu amerického dolára a čínskeho juanu. Muselo by zároveň dôjsť k dohode medzi Fedom a centrálnymi bankami rozvinutých krajín, ako tomu bolo v roku 2008, s cieľom znížiť napätie na finančných trhoch. V každom prípade by v takomto scenári museli krajiny uznať spoločné záujmy a akceptovať potrebu konať v zhode. To však nateraz nehrozí.
Tŕnistý problém odlevu kapitálu
Pád juanu je úzko naviazaný na odlev kapitálu. Kvôli nejasnému spôsobu, akým Čína vykazuje štatistiky je to ťažké zmerať presne. Odhadujeme, že z čínskej ekonomiky odtieklo od roku 2010 až takmer 650 miliónov dolárov. Tento prepočet sa zakladá na vykázaných „chybách a nepresnostiach“ v obchodnej bilancii. Skutočný objem odlevu kapitálu je však pravdepodobne oveľa vyšší, no tento odhad potvrdzuje opak toho, čo Čína oficiálne priznáva. Krajina sa tak premenila z dovozcu kapitálu na jeho vývozu.
Napriek plánu obnovy v hodnote 4000 miliárd juanov, ktorý bol prezentovaný koncom roku 2008, nestihla Čína dostatočne posilniť svoju ekonomiku. Bez ohľadu na to, čo si želá čínska centrálna banka, aby sme sa dočkali stabilizovaného juanu, odlev kapitálu musí byť obmedzený.
Nebolo by však príliš rozumné implementovať kontrolu kapitálu, dokým to zahraniční investori vnímajú ako negatívnu správu. Navyše minulosť ukázala, že v nariadeniach sa vždy nájdu medzery a spôsob ako ich obísť. Napríklad v tomto prípade nepriamou cestou cez Hong Kong. Bola by navyše potrebná naozaj striktná kontrola, ktorá by mohla spôsobiť zadusenie ekonomiky. A Čína nemá na výber. Musí poskytnúť zahraničiu dostatočné garancie liberalizácie domáceho kapitálového trhu.
Tento dlhý proces zahŕňa aj nové podstatné korekcie na čínskom akciovom trhu, alebo zvýšenie počtu firemných bankrotov. Isté je, že stabilné výmenné kurzy junau po devalvácii by mohli pomôcť upokojiť hráčov na trhu. Táto cesta je najjednoduchšou a najrýchlejšou. Čína nemá iné efektívne a dôveryhodné páky, ako v krátkom čase znovu nastoliť v ekonomike rovnováhu.
Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
