Musíme si uvedomiť, že ku konečnej dohode Grécka nedôjde skoro. Situácia je síce stále zlá, no bankrot krajiny nie je v najbližších týždňoch pravdepodobný. Nikto dnes nie je pripravený prevziať takéto riziko. ECB tento postoj dokázala tým, ako koncom marca zvýšila strop na bezprostrednú hotovostnú pomoc gréckym bankám (ELA). K politickému riešeniu tak, či tak dôjde, no bude to trvať istý čas.
Skutočný deadline pre Grécko bude 20. júl tohto roku, keď bude krajina potrebovať zaplatiť Európskej centrálnej banke 3,5 miliardy eur. Dovtedy je Grécko schopné svoje finančné záväzky plniť.
Okrem toho má k dispozícií vankúš v objeme 87 miliárd eur finančných aktív vo forme účasti v spoločnostiach a bankách vlastnených vládou. Podľa poslednej správy zo septembra 2014 síce môžeme usudzovať, že tento objem sa v uplynulých mesiacoch dramaticky znehodnotil, no je stále dostatočný na výplatu splátok MMF v nadchádzajúcich týždňoch.
Z krátkodobého hľadiska, je pravdepodobným scenárom krehká dohoda vo forme malých pôžičiek s dočasnými sociálnymi sľubmi zo strany gréckej vlády s cieľom získať čas. Táto dohoda môže zahŕňať i predĺženie doby splácania dlhu až na 50 rokov.
Ďalej to môže byť zavedenie kontroly kapitálu s cieľom vyhnúť sa výberom domácich bankových vkladov. V marci výbery z gréckych bankových účtov pokračovali. Predstavovali 2,5 miliardy eur, čo je menej ako v predchádzajúcom mesiaci. Celkovo tak veritelia od začiatku roku vybrali z gréckych bánk takmer 22,3 miliárd eur, čo je síce značná suma, no predstavuje len zhruba jednu sedminu bankových vkladov v januári.
Dočasná dohoda však na vyriešenie krízy stačiť nebude. Grécky dlh je stále neudržateľný. Predĺženie doby splatnosti na 50 rokov, čo je veriteľmi najčastejšie spomínané riešenie, totiž nezníži váhu celkového dlhu a nedá vláde dostatok flexibility na stimulovanie domáceho ekonomického rastu. V tejto situácii je Grécko takmer odsúdené na pád a na desaťročie odriekania si a šetrenia.
Aby krajina mohla začať odznova, potrebuje katarziu. Každý vie, že jediná cesta von je reštrukturalizácia dlhu. Je to však dnes politicky veľmi citlivá téma. Skutočnou témou sa to môže stať až o dva, či tri roky po kľúčových voľbách v Španielsku (2015), Francúzsku a Nemecku (2017). V perfektnom svete by objem zníženia dlhu predstavoval 50 alebo 60 percent hodnoty, no také výrazné straty nie je pripravená akceptovať žiadna krajina EÚ. Schodnejšou úrovňou sa javí miera krátenia dlhu o 30 percent, čo by mohlo byť tak pre Grécko, ako i veriteľov akceptovateľné.
Reakcia trhu je v prípade krachu nepredvídateľná. Bankrot môže spôsobiť zvýšenie úrokových sadzieb v iných zadlžených krajinách južnej Európy, ako napríklad v Taliansku. Viaceré hedžové fondy by v tom mohli vidieť príležitosť ľahko zarobiť. Negatívny dopad však bude určite veľmi limitovaný, pretože súkromný sektor už nemá voči Grécku takmer žiadne expozície a EÚ má viacero nástrojov na upokojenie panických výpredajov. Napríklad kvantitatívne uvoľňovanie, OMT (Outright Monetary Transactions) program, ESM (European Stability Mechanism) a bankovú úniu.
Bankrot preto vyzerá ako najmenej bolestivé riešenie gréckej drámy, ktorá pre európske hospodárske zotavenie predstavuje stále reálne riziko.
Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
