V prvej časti nášho sprievodcu finančnými trhmi sme si charakterizovali pojmy Európsky systém centrálnych bánk a eurosystém, úlohy centrálnych bánk a taktiež ich hlavný cieľ, ktorým je udržiavanie cenovej stability.
Aby centrálna banka naplnila svoje úlohy v oblasti menovej politiky, má k dispozícii množstvo nástrojov, ktoré hneď úvodom môžeme rozdeliť na štandardné a neštandardné.
Ako už hovorí samotné pomenovanie, pôjde o nejaké bežné nástroje menovej politiky, ktorých použitie nie je až tak výnimočné a nástroje nekonvenčné.
Operácie na voľnom trhu
K štandardným nástrojom patria operácie centrálnej banky na voľnom trhu, prostredníctvom ktorých centrálna banka kupuje alebo predáva rôzne aktíva. Poďme sa na to pozrieť cez príklady.
Ak je napríklad v ekonomike a na trhoch nedostatok likvidity a centrálna banka chce zvýšiť množstvo peňazí v obehu, skupuje cenné papiere (CB kupuje, takže dáva do obehu nové peniaze).
Naopak, ak centrálna banka chce napríklad zmierniť infláciu a znížiť množstvo peňazí v ekonomike, cenné papiere predáva (CB predáva aktíva, čiže sťahuje peniaze z obehu).
Možno sa pýtate, aké cenné papiere to vôbec centrálna inštitúcia skupuje. Ide väčšinou o štátne dlhopisy či štátne pokladničné poukážky, ale aj hypotekárne cenné papiere, ktoré aktuálne vo veľkom nakupuje americká centrálna banka (Federálny rezervný systém).
REPO operácie
K operáciám na voľnom trhu zaraďujeme aj REPO operácie. Pod REPO si predstavte nejakú dohodu o spätnom odkúpení cenných papierov. Predáte cenný papier, no zároveň sa zaväzujete, že ho odkúpite späť. Presne o tom sú repo obchody.
Repo operácie si zjednodušene vysvetlíme takzvaných refinančných REPO tendroch, kedy sa do bankového sektora nalieva potrebná likvidita. Celé to prebieha nasledovne:
Komerčné banky, ktoré potrebujú likviditu, sa nahlásia na tender u centrálnej banky. Prostriedky, ktoré komerčná banka získava, sú úročené sadzbou, ktorú sama nahlási, prípadne za jednotný úrok. Za poskytovanú likviditu centrálna banka akceptuje určitú zábezpeku, tzv. podkladové aktíva (cenné papiere – štátne dlhopisy).
Povinné minimálne rezervy
Dobre, takže to boli operácie na voľnom trhu. Ďalším štandardným nástrojom centrálnych bánk sú povinné minimálne rezervy (skrátene PMR). Povedzme, že ide o minimálne vklady komerčných bánk na účtoch v národných centrálnych bankách, ktorých výška je stanovená ako percentuálna časť z depozít nebankových subjektov.
K štandardným nástrojom menovej politiky zaraďujeme aj devízové operácie centrálnych bánk, prostredníctvom ktorých centrálna banka zmierňuje výkyvy menového kurzu.
Nekonvenčné nástroje menovej politiky
K záveru sa dostávame k nekonvenčným nástrojom, ktorých využitie sme mohli vidieť v časoch finančnej krízy. Tieto neštandardné nástroje rozdeľujeme na tri časti.
Prvú tvorí špeciálny prístup k repo operáciám, čo znamená, že centrálne banky naplnia 100 % požiadaviek komerčných bánk. Druhou je prístup ku kolaterálom – centrálna banka rozširuje zoznam kolaterálov, ktoré akceptuje ako zábezpeku. Tretiu časť nekonvenčných nástrojov tvorí rozšírenie inštitúcií, ktoré sa môžu do repo obchodov zapojiť.
