Prijatím eura v roku 2009 sme sa stali súčasťou európskej menovej únie, označovanej aj ako eurozóna. Do peňaženiek nám prišlo euro a do uší množstvo nových pojmov, na ktoré sme dovtedy neboli až tak zvyknutí.
V Investičných Novinách sme sa rozhodli priniesť rubriku s názvom “Sprievodca finančnými trhmi“, kde si európsky menový priestor objasníme ako prvý. Takže poďme na to.
Začnime širším pojmom Európsky systém centrálnych bánk (ESCB), pod ktorý patrí Európska centrálna banka a centrálne banky krajín Európskej únie, čiže všetky členské krajiny EÚ bez ohľadu na to, či euro prijali alebo nie.
Eurosystém na rozdiel od ESCB zahŕňa iba Európsku centrálnu banku a 17 národných centrálnych bánk krajín, ktoré prijali menu euro. Treba pripomenúť, že Eurosystém ako aj ESCB budú existovať paralelne dovtedy, kým sa všetky členské štáty EÚ nestanú členmi eurozóny (čiže neprijmú euro).
Keďže zmluva o založení Európskeho spoločenstva predpokladá, že euro prijmú všetky členské štáty EÚ, hovorí sa v nej o pojme ESCB miesto užšieho pojmu Eurosystém!
Hlavným cieľom je cenová stabilita
Hlavným cieľom ESCB je udržať cenovú stabilitu. Prečo práve tento cieľ? Desaťročia praktických skúseností a množstvo ekonomických štúdií potvrdzujú, že menová politika môže najlepšie prispievať k zlepšovaniu hospodárskych vyhliadok a zvyšovaniu životnej úrovne občanov tak, že bude trvalo udržiavať cenovú stabilitu.
K hlavným úlohám ESCB patrí stanovenie a realizácia menovej politiky Európskej únie (operácie na voľnom trhu, povinné minimálne rezervy – viac si o týchto nástrojoch menovej politiky povieme v nasledujúcom príspevku). K ďalším úlohám ESCB patrí zabezpečenie fungovania platobných systémov či vykonávanie devízových operácií.
Poďme sa teraz pozrieť na riadiace orgány ESCB. Najvyšším orgánom tohto systému je Rada guvernérov ECB, ktorá zodpovedá za formulovanie zámerov menovej politiky.
Keď si Radu guvernérov rozmeníme na drobné, zistíme, že ju tvorí Výkonná rada ECB (sem patrí prezident a viceprezident ECB + 4 ďalší členovia) a guvernéri centrálnych bánk krajín eurozóny.
Rada guvernérov zvyčajne zasadá 2-krát mesačne v budove Eurotower vo Frankfurte nad Mohanom.
Ak si niekto myslí, že prijatím eura už národné banky nie sú v oblasti menovej politiky aktívne, mýli sa, pretože ECB menovú politiku implementuje práve cez národné banky. Práve národné banky vykonávajú jednotlivé transakcie a operácie menovej politiky, ako je napríklad požičiavanie prostriedkov komerčným bankám.
Národné banky okrem toho spolu s ECB vydávajú eurobankovky a zodpovedajú za ich uvádzanie do obehu. Okrem toho národné centrálne banky získavajú rôzne údaje od národných
