O tom, ako Slováci zaostávajú

Výsledok prieskumu Svetového ekonomického fóra o konkurencieschopnosti krajín nás veru neprekvapil. Že tu máme vysokú mieru klientelizmu, korupcie a podnikanie sa tu dá prirovnať výstupu na Mount Everest, sme vedeli už dávno. Formálne umiestnenie na 71. mieste a zaostávanie za bratmi Čechmi o 30 priečok nie je ani výsmechom, skôr dôvodom pre neúprosný plač.

Faktorov, ktoré nás potápajú, je viacero. Ak najnovší prieskum Spojeným štátom vyčíta, že v krajine vyprcháva dôvera voči domácej politike, u nás už dôvera dávno vyprchala (ak nejaká bola).  Zdá sa, že my sme vládnemu aparátu nedôverovali nikdy, o čom svedčí aj fakt, že politik je na Slovensku synonymom zlodejstva.

Ďalším veľkým (ak nie najväčším) dôvodom smutne skloniť hlavu je skutočnosť, že Maďarsko sa v rebríčku konkurencieschopnosti umiestnilo o 10 miest lepšie ako my. Presne tak, hovoríme o Orbánovom Maďarsku, kde sa zákony menia ako „na páse“, znárodňujú sa súkromné penzijné fondy a vláda prináša spešl dane pre určité odvetvia. Podnikatelia, ktorí v Maďarsku pôsobia, hovoria o strate právnej istoty a priam nepredvídanosti hospodárskej politiky Orbánovej vlády.  Napriek tomu je na tom Slovensko ešte horšie. Áno, horšie!

O tom najlepšom môžeme len snívať

Prezrime si prvú desiatku, ktorá začína vyspelým Švajčiarskom a končí vytrvalým Japonskom. Priam všetky pozitívne vlastností týchto ekonomík budeme na Slovensku hľadať márne. Stabilita pracovného trhu? V regiónoch, kde je nezamestnanosť takmer 30 % o nej nemôžeme ani len snívať. Nehovoriac o nezamestnanosti mladých, ktorá je v Európskej únii jednou z najvyšších. Podpora inovácií a technologická vyspelosť  sú u nás neznáme pojmy. A investície do vzdelania? (To by sme najprv museli mať na poriadne učebnice).

Už len čakám, kedy príde rebríček, v ktorom nás predbehnú africké krajiny. Tento stav však nie je ani tak o politikoch, štáte.. Štát sme my a je na nás všetkých, ako sa bude naša krajina vyvíjať. Zatiaľ sa prepadá. 6. rok v rade!