Základným predpokladom pre zrod myšlienky integrácie v Európe bol geopolitický vývoj v prvej polovici dvadsiateho storočia. Základným pilierom bola vôľa obyvateľstva realizovať potrebné kroky s vidinou väčšej prosperity a blahobytu pre všetkých. Často to neradi pripúšťame, ale na zreteli bola životná úroveň Severnej Ameriky. Základným faktorom bola politická priazeň a odhodlanie. V súčasnosti sa však naplno prejavili nedostatky základného predpokladu, piliera ale aj faktora realizácie.
Blahobyt na dosah ruky
Pôvodní členovia podporovali integráciu s cieľom rozšíriť trhy a kumulovať zisk zo svojho know-how a technológií prostredníctvom expanzie do nových členských krajín. Nové členské krajiny chceli profitovať z ponúknutého, čo viedlo k vytvoreniu všeobecnej podpory a spokojnosti verejnosti. Všetky nedostatky a nepodarky integračného procesu boli bagatelizované a viera v nevyhnutnosť tohto procesu stála na pevnej pôde občianskej spokojnosti. Aj konzervatívci a nacionalisti tomuto procesu drukovali, samozrejme so svojou dávkou kritiky. Makroekonomickým argumentom sa nedalo protirečiť a blahobyt sa zdal byť na dosah.
Každý človek, ktorý sa pravidelne pohybuje v medzinárodnom kolektíve môže badať zmeny vo vnímaní EU, v rétorike a postojoch. Na prvý pohľad sú vyjadrenia ľudí nepodstatné, kým je politická snaha pokračovať ďalej. Zo strany politických špičiek ide však len o „pseudo-snahu“ o záchranu a pokrok integračného procesu a udržanie jeho výsledkov. Každý zástupca členských štátov zaobaľuje národný záujem (ako sa z tejto kaše dostať) do vatičky proeurópskej rétoriky a spoločného východiska.
Paradoxom súšasnej situácie sú riešenia, ktoré niekoľkokrát umocňujú pojem integrácia. Vytváranín nových inštitúcií a znižovaním suverenity rozhodovania národných parlamentov sa zápalná šnúra skracuje.
Keď počuť hukot krčiem a obývačiek
Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sa integrácii rozpadajú základy. Nevôľa obyvateľstva záchrancov aj topiacich sa vedie ku výsledku, ktorý bude protikladom plánovaných benefitov. Politické kroky len podnecujú nespokojnosť, ktorú počuť čoraz častejšie z prednáškových sál, ulíc, obývačiek, krčiem.
Európania strácajú chuť znižovať svoju autonómiu ako daň za makroekonomické chyby integrácie a zároveň strácajú chuť platiť daň za členstvo v partii, kde pár členov neustále potrebuje finančnú podporu. Celý stôl si objedná menej, pretože sedí v Bruseli, a to namiesto toho, aby si každý z partie objednal doma a zaplatil to, na čo má.
Euroskeptikov pribúda a v Európe sa vytvára obdobné napätie (aj keď iného charakteru) aké bolo príčinou vzniku predpokladu integrácie. Nájde sa miesto v európskom ekonomickom slovníku aj pre slová ako konkurencieschopnosť, devalvácia a depreciácia? Rastové argumenty sa stratili a na stole sú nové karty. Buď sa bude každý tváriť, že on má dobré karty alebo sa karty zložia a poskladáme európsku čistú postupku!
