Bude nás “istiť” 800 miliárd eur

Ministri financií sa v Kodani dohodli na navýšení záchranného fondu eurozóny. Krajiny eurozóny sa dohodli na posilnení „firewallu“ z 500 až na 800 miliárd eur. S navýšením sa však už počítalo, otázna bola len výška. Tento mechanizmus má slúžiť na záchranu problémových štátov eurozóny. Investori sa však obávajú čo sa stane, pokiaľ by bolo potrebné reálne zachraňovať štáty ako Španielsko a Taliansko.

Nový rozšírený fond v kombinácii s prisľúbenou pomocou zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF) by mal slúžiť na to, aby sa eurozóna vysporiadala s krízou. Vedúca predstaviteľka MMF – Christine Lagardeová uviedla, že „MMF už dlho zdôrazňuje, že posilnenie európskeho, ako aj globálnych ochranných valov, spolu s implementovaním silných politických rámcov sú rozhodujúce pre zabezpečenie medzinárodnej finančnej stability.“

Biliónový ochranný val

Existujúci fond – Európsky fond finančnej stability (EFSF) – už bol použitý na záchranu Írska, Portugalska a je pripravený na poskytnutie druhého záchranného balíka pre Grécko. Zvyšných 240 miliárd ktoré v tomto fonde ešte zostanú budú môcť byť do polovice tohto roku použité na prípadné nové záchranné balíky. Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) bol pôvodne zamýšľaný ako trvalá náhrada EFSF, avšak rozhodlo sa, že od polovice tohto roka sa budú ešte rok spoločne prekrývať. Kombináciou úverov z oboch fondov sa tak dosiahne úroveň 700 miliárd eur. Po zarátaní pôžičiek pre Grécko, tak bude kapacita firewallu 800 miliárd eur.

Začiatkom tohto týždňa OECD odporučila navýšenie ochranného valu až na 1 bilión dolárov, čo predstavuje až 11% HDP eurozóny. Generálny tajomník OECD Angel Gurría ho opísal ako „matku všetkých firewallov“. Nemecko však dávalo prednosť len miernejšiemu nárastu kapacity. Mnohý členovia eurozóny vrátane Francúzska sa prikláňali k väčšiemu nárastu, aby sa väčšie krajiny nedostali opäť do krízy.

Grékom tretí balík?

Medzitým sa grécky premiér – Lucas Papademos v rozhovore pre taliansky denník II Sole 24 Ore vyjadril, že prípadný tretí záchranný balík nie je úplne vylúčený. „Nemožno vylúčiť, že budeme potrebovať ešte určitú finančnú pomoc, ale musíme sa snažiť, aby sme sa vyhli takémuto scenáru.“

Stretnutie malo tiež rozhodnúť, kto bude budúcim šéfom euroskupiny, avšak tu sme sa odpovede zatiaľ nedočkali a musíme si tak počkať na až do polovice apríla.

 

MARTIN KIABA je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v odbore financie, bankovníctvo a investovanie. Aktívne sa zaujíma o finančné trhy, problematiku verejných financií a politické dianie doma i v zahraničí.
Zdieľať
Komentáre