Francúzski poslanci v pondelok vyslovili nedôveru vláde centristického premiéra Françoisa Bayroua. Kým za dôveru vláde hlasovalo iba 194 poslancov, 364 bolo proti. Premiér tak v utorok oficiálne podá demisiu.
Dôvodom sporu bol premiérov nepopulárny úsporný plán v objeme 44 miliárd eur, ktorý počítal aj so zrušením dvoch sviatkov a zmrazením vládnych výdavkov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron je teraz nútený hľadať už piateho premiéra od začiatku svojho druhého funkčného obdobia v roku 2022, ktorý by dokázal presadiť štátny rozpočet v rozdrobenom parlamente. Niektoré strany – najmä tie krajne pravicové a krajne ľavicové – naďalej volajú po predčasných prezidentských voľbách. Macron však vždy tvrdil, že neodstúpi pred koncom svojho funkčného obdobia v roku 2027.
Bayrou: Bremeno dlhu je neúnosné
Minuloročný francúzsky deficit dosiahol 5,8 % HDP, čo je takmer dvojnásobok stropu EÚ vo výške 3 %, zatiaľ čo štátny dlh v súčasnosti dosahuje viac ako 3,3 bilióna eur, čo predstavuje zhruba 114 % HDP. Bayrou tvrdí, že drastické škrty sú nevyhnutné, a predložil plán na zníženie výdavkov o 44 miliárd eur do roku 2026.
„Máte moc zvrhnúť vládu, ale nemáte moc vymazať realitu,“ povedal Bayrou v pondelok pred hlasovaním poslancom. „Realita zostane neúprosná: výdavky budú naďalej rásť a bremeno dlhu, ktoré je už teraz neúnosné, bude ešte ťažšie a nákladnejšie.“
Investori sú nervózni. Výnosy francúzskych štátnych dlhopisov sa vyšplhali nad úroveň španielskych, portugalských a gréckych dlhopisov, ktoré boli kedysi v centre dlhovej krízy eurozóny. Francúzsky dlhopisový trh sa dlhý čas považoval za jednu z hlavných bezpečných alternatív pre investorov hľadajúcich istotu aj mimo Nemecka. Od predčasných parlamentných volieb minulý rok, ktoré vyústili do patovej situácie, však Francúzsko musí platiť vyššiu rizikovú prémiu za svoj dlh.
Čo je dôvodom politickej nestability?
Korene súčasnej politickej nestability siahajú k Macronovmu rozhodnutiu z minulého roka vypísať predčasné voľby. Prezident sa k nemu odhodlal po silnom výsledku krajne pravicového Národného zjednotenia v eurovoľbách v máji 2024. Hlasovanie však jeho strane prinieslo stratu kresiel v prospech krajnej pravice aj krajnej ľavice, čím vo francúzskej politike vznikol rozdrobený parlament.
Ako upozorňuje CNN, budúceho premiéra čaká rovnako napätý boj o štátny rozpočet. Socialisti presadzujú vyššie dane pre bohatých a zrušenie Macronových daňových úľav pre podniky, čo sú opatrenia, ktoré sú neprijateľné pre konzervatívnych Republikánov, kľúčového partnera vládnej koalície po predčasných voľbách. Výsledkom je, že francúzsky fiškálny chaos sa v dohľadnom čase len ťažko vyrieši.
Kto by mohol nahradiť Bayroua?
Podľa BBC bude Macron pod tlakom, aby vymenoval nástupcu z ľavice, keďže poslední dvaja premiéri boli z pravice a stredu, a ľavicová aliancia získala vo voľbách v roku 2024 najviac hlasov.
Jednou z možností by bol Olivier Faure, líder Socialistickej strany, ktorý má v Národnom zhromaždení skupinu 66 poslancov. Ďalšími dvoma možnosťami z ľavice sú bývalý premiér Bernard Cazeneuve a veterán, bývalý minister Pierre Moscovici, ktorý je v súčasnosti predsedom Cour des Comptes, oficiálneho účtovného úradu.
Ak sa Macron rozhodne zostať pri strede a pravici, jeho prvou voľbou by pravdepodobne bol 39-ročný Sebastien Lecornu, súčasný minister obrany, ktorý je členom Macronovej strany Renaissance a je považovaný za blízkeho prezidentovi. Ďalšou konzervatívnou osobnosťou, ktorej meno sa spomína, je súčasná ministerka práce a zdravotníctva Catherine Vautrin. Ďalšími dvoma možnosťami z radov vlády sú minister vnútra Bruno Retailleau, ktorý v súčasnosti vedie Republikánov, a minister spravodlivosti Gérald Darmanin.
„Situácia sa zlepšuje všade okrem Francúzska, ktoré sa stalo akýmsi škaredým káčatkom,“ povedal ekonóm Oxford Economics Leo Barincou. S neustále pomalým rastom a obrovským dlhom bola Taliansko dlho problémovým dieťaťom Európy pre finančné trhy, ale „teraz sa touto krajinou jasne stáva Francúzsko“, dodal.
Zdroje: cnn; bbc; reuters
