Ázijská finančná kríza, nazývaná aj „ázijská nákaza“, bola sériou devalvácií mien a ďalších udalostí, ktoré sa začali v júli 1997 v Thajsku a rozšírili sa po celej Ázii. Kríza sa začala v momente, keď vláda ukončila viazanosť miestnej meny na americký dolár po tom, ako vyčerpala veľkú časť devízových rezerv krajiny v snahe ubrániť ju pred niekoľkomesačným špekulatívnym tlakom. Ázijská finančná kríza výrazne poškodila hodnoty mien, akciové trhy a ceny iných aktív v mnohých krajinách východnej a juhovýchodnej Ázie.
Ako to celé začalo
Dňa 2. júla 1997 došli thajskej vláde devízové rezervy. Keďže už nedokázala ďalej udržiavať pevný výmenný kurz, bola nútená opustiť jeho naviazanie na americký dolár a prejsť na plávajúci kurz thajského bahtu. Výmenný kurz bahtu sa tak okamžite zrútil. O dva týždne neskôr došlo k výraznej devalvácii aj filipínskeho pesa a indonézskej rupie. Kríza sa rýchlo rozšírila naprieč regiónom, čo spôsobilo kolaps na ázijských akciových trhoch, ktoré sa v auguste prepadli na dlhoročné minimá.
Kapitálový trh v Južnej Kórei si až do októbra 1997 udržiaval relatívnu stabilitu. Situácia sa však zmenila 28. októbra, keď kórejský won klesol na nové minimum, a 8. novembra zaznamenal akciový trh najväčší jednodňový prepad do toho dátumu. Len niekoľko týždňov po tom, ako Thajsko prestalo brániť svoju menu, boli aj Malajzia, Filipíny a Indonézia nútené nechať svoje meny devalvovať, keďže na trhu sa stupňoval špekulatívny tlak. Do októbra sa kríza rozšírila aj do Južnej Kórey, kde kríza platobnej bilancie priviedla vládu na pokraj platobnej neschopnosti. Pod tlakom sa ocitli aj ďalšie ekonomiky regiónu.
Aké boli príčiny ázijskej finančnej krízy?
Príčiny ázijskej finančnej krízy boli hlboko zakorenené v kombinácii priemyselných, finančných a menových politík jednotlivých vlád, ako aj v nimi formovaných investičných trendoch. Po vypuknutí krízy sa jedna mena za druhou dostávala pod silný tlak. Z makroekonomických problémov možno spomenúť deficity bežného účtu platobnej bilancie, vysokú úroveň zahraničného dlhu, rastúce rozpočtové deficity, nadmerné bankové úvery, slabý pomer dlhovej služby a nevyvážený prílev a odlev kapitálu.
Ako sa kríza šírila, začali sa odhaľovať hlboké slabiny, ktoré boli dlhodobo prekryté pôsobivým hospodárskym rastom. Domáce úvery sa roky rýchlo rozširovali, často bez primeraného dohľadu, čím sa vytvoril pákový efekt spolu s úvermi poskytnutými na pochybné projekty. K problému prispeli aj rýchlo rastúce hodnoty nehnuteľností (často podporované ľahkým prístupom k úverom), ako aj rastúce deficity bežného účtu a nárast zahraničného dlhu. Mnohé ázijské ekonomiky sa dostali do deficitu bežného účtu.
Za jednu z hlavných príčin krízy sa považuje kolaps bubliny tzv. horúcich peňazí. Koncom 80. a začiatkom 90. rokov 20. storočia zaznamenali mnohé krajiny juhovýchodnej Ázie – vrátane Thajska, Singapuru, Malajzie, Indonézie a Južnej Kórey – mimoriadne vysoký hospodársky rast, dosahujúci 8 až 12 % ročne. Tento „ázijský hospodársky zázrak“ však v sebe niesol vážne systémové riziká.
Hospodársky rast v dotknutých krajinách bol poháňaný najmä vývozom a prílevom zahraničných investícií. Na prilákanie tzv. horúcich peňazí boli zavedené vysoké úrokové sadzby a pevné výmenné kurzy mien, naviazané na americký dolár. Táto menová politika však vystavila kapitálové trhy aj podniky značnému devízovému riziku. V polovici 90. rokov, po oživení americkej ekonomiky z predchádzajúcej recesie, Federálny rezervný systém (Fed) zvýšil úrokové sadzby s cieľom tlmiť infláciu. Vyššie sadzby prilákali kapitál späť do Spojených štátov, čo viedlo k zhodnoteniu amerického dolára. Spolu s ním sa zhodnotili aj meny naviazané na dolár, čím sa znížila konkurencieschopnosť vývozu v ázijských krajinách.
Tento vonkajší šok mal za následok pokles vývozu a útlm prílevu zahraničných investícií. Ceny aktív, ktoré boli často financované rozsiahlymi úvermi, sa začali prudko prepadávať. V dôsledku toho začali zahraniční investori panikáriť a masívne odpredávať aktíva.
Odlev kapitálu vyvolal silný tlak na oslabenie mien v celom regióne. Thajsko ako prvé nedokázalo ďalej brániť svoj pevný výmenný kurz, keď mu došli devízové rezervy. Dňa 2. júla 1997 bolo nútené prejsť na plávajúci kurz, čo spôsobilo prudký prepad hodnoty bahtu.
Dôsledky ázijskej finančnej krízy
V Indonézii, Thajsku, Malajzii, Južnej Kórey a Filipínach prudko klesli výmenné kurzy mien, akciové trhy a ceny ostatných aktív. HDP postihnutých krajín dokonca klesol o dvojciferné čísla. V rokoch 1996 až 1997 klesol nominálny HDP na obyvateľa v Indonézii o 43,2 %, v Thajsku o 21,2 %, v Malajzii o 19 %, v Južnej Kórei o 18,5 % a na Filipínach o 12,5 %.
Okrem toho tu boli politické dôsledky: okrem odstúpenia generálneho premiéra Thajska Yongchaiyudha viedla hospodárska kríza v Indonézii k pádu trojdekádnej diktatúry prezidenta Suharta.
Vplyvom krízi boli medzinárodní investori menej ochotní investovať do rozvojových krajín a poskytovať im úvery, a to nielen v Ázii, ale aj v iných oblastiach sveta. Obavy z podobných rizík viedli k sprísneniu úverových podmienok a k všeobecnému poklesu dôvery v rozvíjajúce sa trhy. Pokles cien ropy, ktorý nasledoval, viedol v ropnom priemysle k viacerým fúziám a akvizíciám, ktorých cieľom bolo dosiahnuť úspory z rozsahu a zvýšiť efektivitu.
Finančné problémy indonézskych bánk a podnikov negatívne ovplyvnili aj banky v Singapure. Oslabenie cien primárnych komodít, vyvolané krízou, zasiahlo napríklad čílsky vývoz. Ťažkosti juhokórejských bánk mali reťazové účinky, ktoré sa prejavili až v Rusku a Brazílii.
Poučenie z ázijskej finančnej krízy
Z ázijskej finančnej krízy vyplynulo viacero ponaučení, ktoré zostávajú aktuálne aj dnes. Po prvé, skúsenosti ukázali, aké rizikové sú bubliny na trhu s aktívami – tie môžu rásť dlho, no ich kolaps býva náhly a deštruktívny. Panický predaj spustený stratou dôvery sa môže veľmi rýchlo rozšíriť naprieč trhmi a regiónmi, čím vzniká nákaza, ktorú centrálne banky nemusia zvládnuť včas.
Kríza poukázala aj na význam obozretnej fiškálnej politiky a efektívneho dohľadu nad finančným sektorom. Nadmerné zadlžovanie, netransparentnosť a slabá regulácia môžu v priaznivých časoch zostať skryté, no v čase krízy prudko zhoršujú situáciu.
Jedným z hlavných ponaučení bolo aj vytváranie primeraných devízových rezerv ako nástroja ochrany pred vonkajšími šokmi. Mnohé ázijské krajiny po kríze upravili svoje ekonomické politiky, oslabili meny a zamerali sa na dosahovanie prebytkov bežného účtu, čím si vytvorili väčší priestor na reakciu v prípade budúcich otrasov.
Zdroje:
https://www.piie.com/publications/policy-briefs/asian-financial-crisis
https://corporatefinanceinstitute.com/resources/economics/asian-financial-crisis
https://www.investopedia.com/terms/a/asian-financial-crisis.asp
