Čo môže byť pre centrálnych bankárov horšie než rast inflácie? Rast jadrovej inflácie. To je celková inflácia očistená o volatilné ceny energií a potravín.
Členka Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Isabel Schnabelová hovorí, že jadrová inflácia vyzerá byť v súčasnosti trvalejšia než celková inflácia, čo podľa nej spôsobuje centrálnym bankárom bolesti hlavy.
Inflácia v eurozóne v marci klesla na 6,9 % z februárových 8,5 percenta, avšak jadrová inflácia vzrástla z februárových 5,6 % na rekordných 5,7 %, čo pre ECB nie je dobrým signálom. Ekonómovia uvádzajú, že ECB sa pri nastavení svojej menovej politiky v ďalších mesiacoch bude pozerať najmä na jadrovú infláciu, ktorá sa tvrdohlavo drží na vysokých úrovniach.
Síce sa jadrová inflácia nepozerá na ceny energií, drahšie energie podľa Schnabelovej ovplyvňujú celú ekonomiku, čo sa následne premieta aj do jadrovej inflácie.
Cieľom ECB je dosiahnuť infláciu v eurozóne na úrovni 2 %, avšak k tomu má ešte ďaleko. ECB v marci zvýšila sadzby o 50 bázických bodov, čím zvýšila svoju hlavnú referenčnú sadzbu na 3 %.
Nedávne turbulencie v bankovom sektore vyvolali otázky, či centrálne banky nezvyšovali sadzby až príliš agresívne. Hlavný ekonóm ECB Philip Lane uviedol, že ak sa nestabilita v bankovom sektore rozplynie, na riešenie vysokej inflácie bude potrebné ďalšie zvýšenie sadzieb.
Zdroj: handelsblatt.com; cnbc.com
