Čoraz viac centrálnych bánk plánuje v nasledujúcom desaťročí znižovať podiel amerického dolára vo svojich devízových rezervách. Dôvodom sú najmä rastúce politické riziká spojené s USA. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu, ktorý v utorok zverejnilo Oficiálne fórum menových a finančných inštitúcií (OMFIF).
Ako uvádza Reuters, ide o prvý prípad, keď prieskum OMFIF zaznamenal, že počet centrálnych bánk plánujúcich znižovať expozíciu voči doláru prevyšuje počet tých, ktoré ju chcú zvýšiť. Londýnsky think tank zároveň zistil, že centrálne banky, verejné dôchodkové fondy a štátne investičné fondy plánujú výrazne rozšíriť využívanie umelej inteligencie.
Do prieskumu sa zapojilo 90 verejných investorov, ktorí spoločne spravujú aktíva v hodnote približne 10 biliónov dolárov. Väčšina z nich dnes považuje zvýšenú volatilitu finančných trhov za nový štandard, nie za dočasný jav, a preto hľadá nové spôsoby riadenia rizík vrátane nasadenia umelej inteligencie.
Napriek rastúcim pochybnostiam zatiaľ neexistuje jednoznačná alternatíva k americkému doláru. Približne 79 % centrálnych bánk a 60 % verejných fondov však očakáva, že svetový menový systém sa bude postupne meniť smerom k multipolárnemu modelu, v ktorom bude význam rezervných mien rozloženejší.
Na význame podľa prieskumu získavajú aj meny mimo tradičnej skupiny hlavných svetových mien. Centrálne banky prejavujú rastúci záujem najmä o nórsku korunu, novozélandský dolár a britskú libru. Záujem pretrváva aj o euro a čínsky jüan (renminbi), hoci respondenti upozorňujú, že ich širšiemu využívaniu naďalej bránia viaceré štrukturálne prekážky. Napriek tomu takmer všetci opýtaní považujú čínsku menu za vhodný nástroj na diverzifikáciu devízových rezerv.
Výrazne rastie aj význam zlata. Prieskum ukázal, že drahý kov, ktorý dnes drží vo svojich rezervách 82 % centrálnych bánk, sa stal jedným z hlavných pilierov stratégie riadenia rezerv. V horizonte najbližších jedného až dvoch rokov ide zároveň o aktívum, pri ktorom centrálne banky plánujú najvýraznejšie zvyšovať svoje pozície. Čistých 30 % respondentov uviedlo, že chce navýšiť podiel zlata vo svojich rezervách.
