Slabým článkom na európskom investičnom trhu sú momentálne nemecké akcie, keďže majú vyššiu negatívnu citlivosť na aktuálnu energetickú krízu a rusko-ukrajinský konflikt ako ostatné akcie. Nachádzajú sa len 7 % nad predpandemickou cenovou úrovňou, čo naznačuje mizivé výnosy pre akcionárov najväčších nemeckých firiem. Okrem toho hovorí o tom, že niečo nie je štrukturálne v poriadku a Nemecko nemá správny rastový model.
„Štrukturálne je nemecký podnikový sektor slabý a väčšia váha priemyselnej výroby spôsobila, že Nemecko je v súčasnej energetickej kríze veľmi zraniteľné. Ceny elektriny neklesajú a nízke minulé investície do ťažby ropy a zemného plynu budú naďalej tlačiť na rast cien energií. Ceny komodít zostanú silné, čo povedie k potenciálnemu ďalšiemu poklesu ziskov nemeckých spoločností v tomto roku,“ hovorí Peter Garnry zo Saxo Bank.
Nemecko je v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou v ťažkej pozícii, pretože Nemci sú veľkým čistým importérom energie v podobe ropy a plynu z Ruska. Plynovod Nord Stream 2 cez Baltské more mal zabezpečiť energetické potreby Nemecka.
Futures DAX preto v pondelok ťažko utrpeli a dotkli sa nových miním. Odrazili sa až potom, ako trhy vyhodnotili, že sankcie voči Rusku budú zatiaľ miernejšie, ako sa očakávalo. Nemci hovoria o pozastavení Nord Stream 2 a Spojené kráľovstvo o sankciách pre päť ruských bánk, za ktorých však žiadna nie je exportná banka.
Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý eskaloval na novú úroveň, bude naďalej podporovať tlak na rast cien komodít, predovšetkým energetických, a teda aj na infláciu. „Z tohoto dôvodu vidíme naďalej pozitívne vyhliadky pre komoditný sektor a obranný priemysel. Komodity sú preto pre akciových investorov nevyhnutnosťou. Naopak, aj keď sa tento rok zatiaľ darilo spoločnostiam v cestovnom ruchu, aktuálna energetická kríza im spôsobí ťažkosti, keďže letecký benzín je čoraz drahší,“ dodal Garnry.
Akcie obrany v novej ére NATO
Saxo Bank minulý rok v septembri počas chaotického ústupu USA z Afganistanu predstavila obranný tematický kôš pozostávajúci z 25 akcií z rezortu obrany. Poukázali na to, že ak krajiny EÚ27 zvýšia svoje vojenské rozpočty na dohodnuté 2 % HDP, potom by vojenský priemysel mohol v nasledujúcom desaťročí zaznamenať tempo rastu 8,4 %.
Blok EÚ 27 vynaložil v roku 2019 na obranu 1,2 % HDP, čo zodpovedá 168 miliardám EUR, a rokovania v Bruseli už teraz diskutujú potreby zvýšiť vojenské rozpočty a zvýšiť koordináciu v kľúčových bezpečnostných otázkach, akými sú Arktická oblasť, Baltské more, vonkajšie hranice EÚ a ďalšie. Vojenské výdavky EÚ27 klesli z 1,6 % HDP v roku 1995 a je veľmi pravdepodobné, že blok EÚ27 sa časom vráti späť na 1,6 % alebo viac, aby vykompenzovali výpadok a potrebu spoliehať sa len na americký vojenský štít.
Ak predpokladáme trend rastu EÚ27 a vojenské výdavky do roku 2030 pôjdu na 2 %, potom blok v roku 2030 vynaloží 346 miliárd EUR, čo sa premietne do 8,4 % anualizovaného rastu počas nasledujúcich deviatich rokov. Ak predpokladáme 1,6 % HDP na obranu do roku 2030, potom anualizovaný rast výdavkov bude 5,7 %.
