Európa sa bude musieť vojensky spoliehať viac sama na seba. Ktoré firmy z toho môžu ťažiť?

Odchodom USA z Afganistanu sa skončila platnosť Nixonovej doktríny. Pre Európu to znamená väčšiu samostatnosť a väčšie výdavky na nákup vojenskej techniky a materiálu od európskych výrobcov.

Odborníci aktuálne živo diskutujú o tom, ako Spojené štáty americké pod vedením nového prezidenta Joe Bidena nezvládli svoj odchod z Afganistanu. Bez ohľadu na to, na ktorú stranu politického spektra sa prikloníme, ide o plakanie nad rozliatym mliekom. Mali by sme sa viac pozerať dopredu. Aké konsekvencie z tejto novej situácie plynú pre Európu? 

Môžeme povedať, že USA už pre Európu nie sú tým, čo donedávna boli. Skončila sa éra Nixonovej doktríny o podpore strategických partnerov USA. Svetová politická scéna sa teraz viac otvára rôznym strategickým hráčom. Vojenská pozícia USA vo svete slabne. Týka sa to najmä Stredného východu. Naopak Američania sa viac vyhraňujú voči Číne. 

Čo z toho vyplýva pre Európsku úniu? Sú tu dve linky. Prvou je očakávaný nárast migrácie z Afganistanu smerom do Európy. Už teraz sa v Bruseli živo debatuje o tom, ako novú utečeneckú vlnu, najväčšiu od vojny v Sýrii, zvládnuť. Druhým dôsledkom je potreba väčšej vojenskej samostatnosti Európy. Únia sa musí naučiť vojensky viac spoliehať sama na seba. 

Európska 27mička minula v roku 2019 na obranu len 1,2 percenta HDP, čo predstavovalo 168 miliárd eur. Brusel si uvedomuje, že to bude musieť byť viac. Nejde však len o nárast výdavkov, ale aj o lepšiu koordináciu politiky členov únie, napríklad pri otázkach Arktídy, Baltického mora a obrany vonkajších hraníc únie. 

Ešte v roku 1995 predstavovali európske výdavky na obranu 1,6 percenta HDP únie. Je veľký predpoklad, že sa čoskoro vrátime na túto úroveň. Je to cena za samostatnosť a väčšiu nezávislosť od USA. 

Do roku 2030 by európske výdavky na obranu mohli dosiahnuť až dve percentá HDP. Znamenalo by to 346 miliárd eur ročne, čo by bolo 8,4 percenta z ročného ekonomického rastu. Aj keby sa vojenské výdavky vrátili len na predchádzajúcu úroveň (1,6% HDP), predstavovalo by to 5,7 percenta rastu, čo je stále slušné číslo.

Ťažiť z tohto obratu politiky bude pravdepodobne najviac obranný sektor, teda vojenské podniky situované vo viacerých európskych krajinách. Hoci ide o v súčasnosti zaznávaný sektor, je totiž v rozpore so sociálne zodpovedným investovaním – ESG, jeho potenciál významne rastie. Výrobcovia vojenského materiálu v Európe totiž dostanú viac zákaziek. 

Do úvahy treba brať aj fakt, že európske výdavky na obranu sa presmerujú z USA do Európy. Výhodou tohto sektora je dlhodobého plánovanie. Vojenské kontrakty sa uzatvárajú na dlhú dobu vopred. Vieme teda dobre predpovedať, ktorému podniku sa bude dariť. 

V Saxo Bank sme vybrali 25 európskych firiem, ktoré by z toho trendu mohli ťažiť najviac.

Akciový analytik Saxo Bank
Zdieľať
Komentáre