Inaugurovanie Joe Bidena za 46. prezidenta USA znamená koniec pozoruhodných štyroch rokov D. Trumpa a prinesie výraznú zmenu prezidentského štýlu, ak nie úplnú zmenu v niektorých politikách iniciovaných počas Trumpovej éry.
Na koho stranu sa Európa pridá?
Už bývalý prezident D.Trump predstavoval pre EÚ obrovský problém. Výsledkom jeho vlády bolo najvýraznejšie oslabenie diplomatických vzťahov medzi USA a ich hlavnými spojencami od konca druhej svetovej vojny. Štyri roky D.Trumpa zanechali Európu v pocite izolácie a dokonca vojenskej neistoty v súvislosti s hrozbami Trumpa o stiahnutí vojenskej ochrany a oslabenia záväzkov NATO, nehovoriac o možných finančných dopadoch protekcionistickej obchodnej politiky USA.
Aká bude teda zmena za J. Bidena? Na začiatku pravdepodobne uvidíme zastavenie akýchkoľvek nových protekcionistických obchodných politík. Tie naopak vystriedajú zmierlivé slová o priateľských tradičných vzťahoch.
Existuje však veľa oblastí, kde sa USA a EÚ môžu dostať do vzájomných sporov. Prvým problémom môže byť Rusko, pretože demokrati stále veria, že Rusko bolo vo veľkej miere zapojené do dezinformačnej kampane pred voľbami v roku 2016 a pravdepodobne aj na nedávnom kybernetickom útoku. Pre Rusko to môže znamenať vážny problém, pretože sa veľmi spolieha na export do Európy. Otázka Ruska bude preto predstavovať možno najväčšiu skúšku sily tradičných spojenectiev medzi USA a Európou. Problémom môže byť aj ochota EÚ postaviť sa na stranu USA v prehlbujúcej sa rivalite s Čínou.
Rivalita medzi USA a Čínou bude pokračovať
Práve postoj k Číne bude otázny, pretože J.Biden nemôže príliš cúvnuť. Samozrejme, štýl komunikácie s Čínou bude veľmi odlišný. Neočakávajte drzé tweety, alebo Bidenovu veľkú osobnú spriaznenosť s Xi Jinpingom. Skôr očakávajte pomalé sprísňovanie už zavedených opatrení, ktoré prehĺbia rozdiely medzi týmito dvoma krajinami.
To nevyhnutne vyvolá súperenie o vplyv medzi obchodnými partnermi na celom svete, v najhoršom prípade riskovanie akejsi studenej globálnej finančnej a obchodnej vojny, ktorá by však mohla smerovať k rozdvojeniu globálneho menového systému a globálnej ekonomiky. To, či a do akej miery sa hlavní obchodní partneri a tradiční spojenci v Ázii a Európe priklonia na stranu USA a zaujmú spoločný agresívny postoj k Číne, bude v prvých dvoch rokoch Bidenovho predsedníctva kritické.
Ľavicový populizmus s priateľskou tvárou
Joe Biden sa pokúsi znormalizovať aj vzťahy USA s multilaterálnymi inštitúciami, ako sú OSN, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a zapojí sa aj do iniciatív spojených s medzinárodným bojom proti zmene podnebia. Niektoré inštitúcie však nie sú veľmi populárne. Najmä WHO a jej katastrofa v oblasti PR, keď nevyhlásila ochorenie Covid za pandémiu.
Bidenovo úradovanie by mohlo ukázať, že ľavicová populistická agenda môže byť rovnako účinná v oblasti protekcionizmu ako pravicový populizmus. Napríklad klimatickú agendu je možné použiť na sankcionovanie Brazílie za ničenie dažďových pralesov. Ľavicový populizmus môže tiež prehĺbiť spor medzi USA a Čínou, pokiaľ ide o kritiku Čínskej politickej ľavice, ktorá popiera ľudské práva.
Christopher Dembik, analytik Saxo Bank
