Koronavírus a opatrenia s ním spojené spustili ekonomickú krízu v Európe. Otvorene sa hovorí o recesii. Ekonomika Slovenska môže v prípade negatívneho scenára klesnúť za celý rok až o desať percent. Vyhliadky v Európe nie sú o nič lepšie.
Vlády preto pumpujú peniaze do ekonomík. Ich snahou je zachrániť čo sa dá a udržať zamestnanosť. Nie je žiadnym prekvapením, že politici a predstavitelia inštitúcií sa teraz zameriavajú najmä na výdavkovú stranu plánovanej pomoci. Tá je v očiach voličov vždy atraktívnejšia. No to, kto to nakoniec zaplatí, zatiaľ nikto príliš nerieši.
Foriem uhradenia výdavkov je viacero. Môže ísť v prvom rade o zvýšenie zadlženia krajiny formou verejného dlhu. Už v období ekonomického rastu sme pritom videli nadmernú tvorbu dlhu. Zadlženie sa teraz bude len a len prehlbovať.
Konvenčným spôsobom ako sa zbaviť dlhu je vysoká inflácia. Menej akceptovaným je tzv. haircut. Vtedy by došlo k oficiálnemu zrieknutiu sa záväzku, či odmietnutiu dlh splatiť. Extrémnym riešením je bankrot krajiny.
Riziko nesplácania dlhov je zvlášť vypuklé pri krajinách ako Taliansko, ktorého verejné zadlženie vlani dosahovalo 134 percent HDP. Robí to z neho po Grécku druhú najzadlženejšiu krajiny Európy. Zadlženie Grécka dosahuje až 180 percent HDP. V niektorých južných štátoch tak už situácia teraz nie je pod kontrolou.
Týmto krajinám však bráni vysoké zadlženie pri prijímaní efektívnych nástrojov na boj s krízou. Mala by tu preto zafungovať EÚ. To je druhý zdroj financovania nástrojov potrebných na boj s koronavírusom. V posledných dňoch však vidíme, že EÚ nie je schopná sa na financovaní dohodnúť. Chýba jej akákoľvek jednotnosť.
Na stole je napríklad scenár spoločných európskych dlhopisov – eurobondov. Mohla by ich vydať Európska investičná banka alebo Európsky stabilizačnú mechanizmus (euroval). Ide však o politickú hru. Kým Južanské štáty sú na pokraji síl, Nemecko, Holandsko a škandinávske krajiny sú zásadne proti.
V konečnom dôsledku by koronavírusu aj tak vo veľkej miere skončili v bilancii Európskej centrálnej banky, ktorá tento rok v takzvanom Pandemickom programe nakúpi dlhopisy v bezprecedentnom objeme až 750 mld. eur. Prostriedky teda sú, len treba nájsť spôsob, ako ich dostať do postihnutých oblastí.
Európski politici by si mali uvedomiť, že teraz ide v prvom rade o ľudské životy. V ďalšom rade o ekonomiku. Pacienti potrebujú dostať pomoc a podnikatelia a firmy kompenzácie za straty, ktoré by inak neúnosne zaťažili ich cash flow. Nemyslím si, že je relevantné, aká európska inštitúcia pomoc schváli a poskytne. Ak si južné štáty nepresadia pomoc z eurovalu, dostanú ju od inej autority EÚ.
Verím, že európski politici čoskoro dospejú ku konsenzu a všetky strany budú postupovať koordinovane, tak aby pomoc bola v rádovo niekoľkých dňoch prerokovaná, odsúhlasená a poskytnutá. Zostáva nám potom len veriť, že podobné krízy tu nebudú častejšie, pretože v tom prípade by to mohol byť naozaj problém.
Tomáš Daňhel, analytik Saxo Bank
