Ako sa dalo očakávať, prvé kolo „pretekov“ bude veľmi tesné: Emmanuel Macron (22%), Marie Le Penová (22%), Jean-Luc Mélenchon (20%) a Francois Fillon (19%). Táto situácia mi veľmi pripomína francúzske prezidentské voľby z roku 2002, kedy preferencie J. Le Pen, J. Chirac a L. Jospin boli rovnako tesné.
Súčasné voľby však majú dva hlavné rozdiely:
- Nezáujem voličov dosahuje rekordné hodnoty (až zhruba 30%, doteraz najvyššia hodnota je 20%), čo by mohlo zvýšiť šance M. Le Penovej. Rovnako ako vo väčšine nedávnych volieb v rozvinutých krajinách, aj francúzski voliči obviňujú z rastúcej nerovnosti v dôsledku krízy z roku 2007 tradičných politikov, a preto sa chcú zbaviť súčasného establišmentu.
- Nezvyčajne vysoká je aj nestabilita voličov, a to len pár dní pred začiatkom prvého kola. Aktuálne čísla sú pre E. Macrona veľmi znepokojujúce. Posledných niekoľko mesiacov bol totiž prezentovaný ako najpravdepodobnejší víťaz volieb. Jeho konkurent J. Mélenchon však dosiahol v prieskumoch v posledných týždňoch veľmi pôsobivé čísla. V skutočnosti vyhlásilo až 32 percent voličov E. Macrona, že sú ešte stále pripravení zmeniť svoj názor (oproti 34 percentám voličov, ktorí budú voliť J.L. Mélenchona). Naopak takúto nerozhodnosť vyjadrilo len 20 percent voličov F. Fillona a len 15 percent voličov M. Le Penovej.
Táto situácia ma vedie k niekoľkým záverom:
1. Pravdepodobnosť, že J.L. Mélenchon sa kvalifikuje do druhého kola volieb je podľa mňa značne nadhodnotená.
Jeho nedávny vzostup je spojený s tromi hlavnými faktormi:
- Taktické hlasovanie – J. Mélenchon je považovaný za väčšieho ľavičiara a dôveryhodnejšieho kandidáta, ako ďalší ľavičiar Benoit Hamon.
- J.L. Mélechón je považovaný za zástancu boja proti establišmentu. V sociálnych otázkach a imigrácii je však oveľa liberálnejší ako M. Le Penová).
- Triezvejšia politická komunikácia – v porovnaní s voľbami v roku 2012 prezentuje J. L. Mélenchon sám seba ako kandidáta všetkých Francúzov a nielen ako lídra extrémneho lavicového krídla.
2. Hlavnou slabinou tohto kandidáta je veľmi heterogénna politická základňa. Ide o ľudí nezdieľajúcich rovnaké hodnoty. Kým niektorí príslušníci jeho strany sa len chcú dostať k moci, iní chcú len vyjadriť svoju nespokojnosť so systémom. Navyše J.L. Mélenchon vyzýva na zriadenie „šiestej republiky“, čo je pre ľavicu veľmi citlivá téma, a mohlo by to oslabiť jeho volebnú základňu. Je preto veľmi pravdepodobné, že jeho vzostup spľasne v deň volieb ako soufflé.
3. Voličské základne R. Fillona a M. Le Penovej sú naopak oveľa silnejšie a homogénnejšie ako podpora E. Macrona. To predstavuje pre oboch kandidátov kľúčovú výhodu. Obávam sa, že E. Macron je v predvolebných prieskumoch preceňovaný, naopak F. Fillon zase podceňovaný.
Na 24.apríla, teda deň konania prvého kola prezidentských volieb, zjavne neexistuje ideálny výsledok. Môj základný scenár pre druhé kolo volieb, ktoré sa bude konať 7.mája, však zostáva rovnaký. E. Macron sa postaví voči M. Le Penovej, ktorú poľahky porazí. Už tak jednoznačne však nevidím to, že E. Macron získa v nasledujúcich parlamentných voľbách, ktoré sa budú konať v júni, postačujúcu väčšinu. Výsledkom týchto pnutí by mohlo byť neovládateľné Francúzsko.
Druhý scenár, ktorý tiež nie je tak celkom vylúčený, je druhé kolo medzi F. Fillonom a M. Le Penovou. Výsledok by bol v takom prípade oveľa viac neistý. Lavicoví voliči si totiž nebudú chcieť vyberať medzi „morom a cholerou“ a ich predpokladaná neúčasť na voľbách by bola v takom prípade dosť vysoká. V tomto prípade nevidím žiadne podobnosti medzi súčasnými voľbami a tými z roku 2002. Jacques Chirac bol totiž pre ľavičiarov oveľa väčšou osobnosťou ako F. Fillon. V prípade jeho víťazstva by však tento kandidát s najväčšou pravdepodobnosťou nemal problém získať v parlamente väčšinu.
Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
