Najväčšou témou postreferendového sveta je aktuálne rastúca banková kríza v Taliansku. Tá sa kumuluje už od začiatku tohto roka, keď vstúpili do platnosti nové pravidlá Európskeho bankového dohľadu EBA týkajúce sa riadne nesplácaných úverov.
UniCredit (UCG:xmil), Intesa (ISP:xmil), Monte Paschi (BMPS:xmil), Banco Popolare (BP:xmil) a UBI (UBI:xmil) evidovali koncom prvého kvartálu zlyhané úvery dovedna v objeme 119 miliárd eur. Najväčšiu obavu však, ako zásadná európska banka, vzbudzuje UniCredit.
Taliansky bankový systém ako taký ťažia okovy zlyhaných úverov v súhrnnej hodnote 400 miliárd eur, z ktorých je zhruba 75 percent nekrytých rezervami.
Ďalším spôsobom ako porozumieť talianskej bankovej kríze je prostredníctvom ukazovateľa Texas Ratio. Ten meria objem zlyhaných pohľadávok, vrátene tých po splatnosti viac ako 90 dní, v pomere k hmotnému majetku vrátane rezerv. Ak má tento ukazovateľ hodnotu viac ako 100 percent je to výrazný varovný signál.
Stresové testy sa blížia a banky sú zle pripravené
Aktuálne prekračuje túto hodnotu sedem zo 47 bánk z indexu Euro STOXX 600. Tri z nich sú pritom talianske a tesne pod touto hranicou sa okrem toho nachádzajú dve veľké talianske banky: UniCredit a Intesa.
Na margo toho sa 5.7 objavila správa, že talianska vláda sa snaží získať súhlas európskych regulačných orgánov na využitie Článku 32 Európskej bankovej smernice, ktorý umožňuje dočasnú štátnu pomoc v prípade bankovej insolvencie hroziacej rizikom vyvolania bankovej kríze v krajine.
Záťažové testovanie je naplánované na 29. júl. Len samotný plán kapitálovej injekcie do Monte Paschi má hodnotu troch miliárd eur, pričom k tomu má dôjsť prostredníctvom výkupu nových konvertibilných dlhopisov talianskou vládou cez štátny záchranný fond Atlante.
Pozitívne však je, že zlepšujúce sa makroprostredie v Európe konečne zvrátilo trend rastu zlyhaných úverov v Taliansku. Ziskovosť je ale napriek tomu stále veľmi slabá a banky sú nútené posilňovať kapitál. Z toho teda vyplýva aj citeľná potreba kapitálovej injekcie.
UniCreditu chýba až zhruba osem miliárd eur hmotného majetku. Ocenenie na finančných trhoch je preto veľmi atraktívne a aj my máme tieto akcie v našom portfóliu.
Ostatní členovia eurozóny pravdepodobne nedovolia Taliansku naliať do bánk kapitál inak, ako cez Článok 32, ktorý sa však teraz vzťahuje len na Monte Paschi. Pravidlá nie je možné nakloniť v prospech Talianska ani napriek veľkému rozsahu tamojšej krízy. Dôvodom je aj krach portugalskej banky Banco Espirito Santo, kde straty znášali akcionári a veritelia.
Politické mínové pole môže vyprovokovať ECB k akcii
Je možné, najmä ak sa situácia ešte viac zhorší, že nakoniec sama ECB sa rozhodne vraziť kapitál do talianskych bánk, výmenou za kolaterál. Ak by došlo k zrúteniu tamojšieho bankového sektora, vyvolalo by to totiž dominový efekt v ďalších európskych bankách a finančných inštitúciách. Nedôvera trhov a pokles sentimentu by potom mohli spomaliť hospodársky rast a aj toľko želaný rast cien.
Vzhľadom k tomu, že inflácia je už tesne nad nulou, ďalšia vlna tlaku nadol by mohla prinútiť ECB k akcii. Podľa tejto interpretácie by preto mohla byť centrálna banka pre talianske banky vykúpením, no udeje sa tak pravdepodobne na účet strát akcionárov a veriteľov.
Autor: Peter Garnry, hlavný akciový stratég Saxo Bank
