Bol to najchytrejší človek, akého som kedy stretol, vraví o Gatesovi profesor

Už ako študent na Harvarde, v roku 1970, Bill Gates zapôsobil na nejedného člena učiteľského zboru svojou brilantnou matematickou mysľou.

Vtedy navrhol elegantné riešenie problému, známeho ako “pancake sorting” a jeho poznatky boli publikované v časopise Discrete Mathematics v roku 1979, v spolupráci s harvardským profesorom Christosom Papadimitriouvom. Papadimitriou je v súčasnosti profesorom počítačových vied na Kalifornskej univerzite v Berkeley.

Mnohí sa určite občas zamyslia nad tým, akú inteligenicu má asi tak Bill Gates. Papadimitriouva odpoveď môže byť potvrdením toho, že najbohatší a najúspešnejší ľudia boli výnimočnými od začiatku.

Gates a jeho rekord

Papadimitriou spomína: Keď som bol asistentom na Harvarde, Bill bol mladý. Moja priateľka si pamätá, že som jej vtedy o ňom povedal: “Máme jedného vysokoškoláka, ktorý je najchytrejším človekom, akého som kedy stretol.”

Počas semestra bol Gates fascinovaný matematickým problémom nazývaným pancake sorting:

Ako je možné usporiadať zoznam čísiel: 3-4-2-1-5. Môžete vymeniť prvé dve čísla a dostanete 4-3-2-1-5, a potom prvé štyri na dokončenie 1-2-3-4-5. Iba dve výmeny. Ale nik nevedel, ako to urobiť s menej ako dvoma výmenami.

Bill prišiel ku svojmu profesorovi s nápadom, ako to urobiť s 1,67 výmenami. Jeho algoritmus sa preukázal správnym a najspodnejšiu hranicu, akú sme našli, bola 1,06. Udržali sme si rekord v pancake sorting po celé desaťročia. Bol to taký hlúpy problém, ale stal sa dôležitým, pretože ľudské chromozómy mutujú týmto spôsobom.

O dva roky neskôr som mu volal, aby som mu povedal, že náš výpočet bol uverejnený v jednom matematickom časopise. Prijal to bez nadšenia. Presťahoval sa do Albuquerque v Novom Mexiku, aby rozbehol malú spoločnosť na písanie kódov pre mikroprocesory. Spomínam si, že som si pomyslel. “Taký skvelý chalan. Aká škoda”.

O tridsať rokov neskôr našli iní výskumníci stratégiu, ktorá je o 1% rýchlejšia. Ale ako bolo uverejnené v NPR v rozhovore s Harrym Lewisom, ďalším profesorom, ktorý učil Gatesa, títo výskumníci mali na pomoc výkonné počítače. Mladý Gates sa spoliehal iba na vlastné kognitívne zdroje (a nakoniec, práve on pomohol vyvinúť tieto počítače, ktoré mohli nájsť rýchlejšie riešenie).

Je ľahké odmietnuť tieto spomienky ako výnimku z pravidla – že každý sa môže stať veľkým, bez toho, aby bol géniom vo veku 20 rokov.

Inteligencia ako základ pre úspech a bohatstvo?

Ale čoraz viac výskumov naznačuje, že inteligencia je základom predpovede pre budúci úspech a bohatstvo.

V roku 2013, Jonathan Wai, profesor na Duke University, publikoval štúdiu, ktorá zistila, že väčšina generálnych riaditeľov a miliardárov navštevovala elitné akademické inštitúcie. Okrem toho Wai zistil, že podniky riadené vysokovzdelanými riaditeľmi majú tendenciu k lepším výkonom. Wai rovná prijatie do elitnej inštitúcie s prirodzenou inteligenciou, pretože tieto školy prijímajú len žiakov s vynikajúcimi výsledkami SAT a dosiahnuté výsledky v SAT súvisia s inteligenciou.

Ďalšia štúdia ukázala, že 320 študentov, ktorí dosiahli skóre v SAT nad úrovňou 1 až 10 000 vo veku 13 rokov, neskôr dosiahli prestížne pracovné miesta v renomovaných firmách do veku 38 rokov, čo je lepšie ako priemer zvyšnej populácie.

Bill Gates sám uznal potenciálnu spojitosť medzi inteligenciou a profesionálnym úspechom. V roku 2005 pre Forbes povedal: “Microsoft musí vyhrať IQ vojnu, inak nemáme budúcnosť.”

Predstava, že by inteligencia mohla hrať viac než len minimálnu rolu v individuálnom úspechu, môže byť pre niektorých nepríjemná. Ale samozrejme, to že nie ste zázračné dieťa neznamená, že to nikam nedotiahnete. Jednoducho to ale vyzerá tak, že je štatisticky menej pravdepodobné, že sa z vás stane ďalší Bill Gates.