Americký dolár by mal oslabiť. Vidím to na 1,14/1,1500 k euru, následne otestuje úroveň 1,1000, ale ku koncu roka pôjde kurz nahor (k cieľovej hodnote 1,1900).
Čína svojím činom uviedla do pohybu udalosti, ktoré zmenia konsenzus ohľadom recyklácie kapitálových prebytkov z Ázie na americkom dlhopisovom trhu a pravdepodobne spôsobia značné zníženie čínskych devízových rezerv v hodnote 3,6 bilióna dolárov.
Ázia už jednoducho nebude Spojeným štátom tak pomáhať s financovaním ich deficitov a cenou za to bude priebežný rast nákladov na kapitál (ktorý sa už teraz prejavuje v spreade dlhopisových výnosov). Nezabúdajme tiež, že sila amerického dolára negatívne koreluje s úrokovou politikou (vyššie náklady na kapitál dolár oslabujú a ako stúpa cena peňazí, musí cena dolára ako rezervnej meny zodpovedajúcim spôsobom klesať).
Zvýši sa atraktivita komodít a iných skutočných hmotných aktív. Čína sa otvára, Švajčiarska národná banka už nedrží dolnú hranicu švajčiarskeho franku, americký Fed aj Bank of England opúšťajú kvantitatívne uvoľňovanie a miera recyklovania klesá, takže dolár dosiahne maximum a na ceste z pasce nulového rastu, nulových úrokových sadzieb a nulových nádejí budú mať všetky “papierové” aktíva očakávaný výnos … nula.
Preto budú atraktívnejšími aktívami zlato či striebro (ktoré je mojím favoritom, čo sa týka dlhých pozícií). Čínski investori už prechádzajú na zlato. Opúšťajú nehnuteľnosti, akcie aj vklady v štátnej banke a chcú jedinú menu, ktorú nekontroluje žiadna centrálna banka – zlato.
Okolo Číny panuje neuveriteľný zmätok. Len málokedy som videl toľko múdrych ľudí naraz takto zmätených. Zdá sa, že Čína zostáva záhadou hlavne pre anglosaských analytikov a stratégov, ktorí vyrastali s centrálnymi bankami a politikmi, ktorí sú odhodlaní brániť sa zmenám za každú cenu.
Devalvácia jüanu, ku ktorej došlo minulý týždeň, podľa mňa ukazuje, že Čína už ďalej nechce odďaľovať nevyhnutné zmeny.
Dalo sa to čakať
Trochu sa na seba hnevám, pretože som bol začiatkom júna v Číne a priniesol som si odtiaľ tri dôležité postrehy, vďaka ktorým by ma vlastne devalvácia nemala prekvapiť. Prvý a najprekvapivejší z nich je fakt, že skutočné tempo liberalizácie v Číne je ešte rýchlejšie, než by sa dokonca mohli politici a regulátori domnievať.
Druhou vecou je, že sa veľa hovorilo o internacionalizácii CNY a to snáď v každej diskusii, čo ma privádza k môjmu tretiemu postrehu: všetci veľkí devízoví hráči v Číne mali už v CNY krátke pozície! Iste, som hlupák, ale ide tu hlavne o to, že čínska devalvácia nemala byť takým prekvapením; v skutočnosti prebehla v špecifickom kontexte.
Ide o dôležitý a statočný krok, ktorý však úplne zodpovedá plánom na podporu čínskej ekonomiky v rámci projektu Hodvábnej cesty, ktorá by mala byť spustená v rokoch 2016/17.
Katalyzátorom zostáva internacionalizácia juanu, teda jeho zahrnutie do zúčtovacej meny Zvláštnych práv čerpania (SDR) Medzinárodného menového fondu. To však vyžaduje, aby cena čínskej meny lepšie odrážala situáciu na trhu.
Čína si svoj ťah načasovala ešte pred možné zvýšenie sadzieb, ktoré Fed plánuje na september. Je však jasné, že to Fed nezastaví (viceguvernér Dudley vyhlásil: “… možno nebude zlé, keď sa juan prispôsobí ekonomickej situácii”). A potom je tu ešte skutočnosť, že Peking sa tak rozhodol konať tesne pred septembrovou štátnou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v USA.
Áno, Čína má plán. Nemusíte s ním súhlasiť, ale je to plán. A kde je plán pre Grécko, Európu, Latinskú Ameriku alebo dokonca pre USA?
Ešte než ma začnete považovať za úplného sinofila, rád by som zdôraznil, že mať plán ešte neznamená úspešne ho dotiahnuť do konca. Pokiaľ však bude po devalvácii časom nasledovať ďalšia integrácia a zlepšenie prístupu na čínske finančné trhy, pôjde o čistý prínos.
Devalvácia takisto jednoznačne podporí čínsky rast. Úprimne si ale myslím, že pre ďalšiu expanziu bude väčším stimulom skôr kombinácia nižších sadzieb a nižších cien komodít a energií ako zmeny v menovej oblasti. Spotreba elektriny navyše ľahko stúpa … to znamená, že Čína už je z najhoršieho vonku, prípadne že nižšie ceny vstupov fungujú.
Čínska bublina?
Veľa ľudí, s ktorými som o tom hovoril, si myslí, že Čína “imploduje” – zrúti sa do seba. Možno by to chcelo nejaké čísla. (Ja viem, ja viem … fakty sú nudné. Ale napriek tomu …)
Podľa správy konzultačnej firmy McKinsey predstavuje celkový dlh Číny 282% jej HDP. To je síce vysoké číslo, ale výrazne sa nelíši od úrovne iných vyspelých krajín: (Len pre zaujímavosť, japonský dlh zodpovedá 517% a španielsky 401% HDP.)
To je podľa mňa to dôležité. Vzhľadom k rozsiahlejším makroekonomickým dôsledkom sa príliš zameriavame na trojpercentný posun CNY. Rast čínskeho nominálneho HDP ľahko pokryje cenu dlhu a hrubé domáce úspory – 49,9% HDP – sú pre čínsku vládu hlbokým a stabilným zdrojom financovania.
Správa spoločnosti McKinsey celkom správne poukazuje, že “dlh rastie znepokojujúcou rýchlosťou”, ale je tu treba zohľadniť aj fakt, že Čína ešte len dospieva a v porovnaní s rozvinutými trhmi sa nachádza v inom bode socioekonomického cyklu. To znamená “najskôr investície, potom výnosy” a dobrou správou je, že v rokoch 2008 až 2010 Čína hlavne míňala. Teraz otvára trhy.
Širší kontext
A konečne je nutné toto opatrenie (aspoň zatiaľ) vidieť v širšom kontexte: CNY je o 14% silnejší než vlani touto dobou, USD si oproti všetkým menám polepšil a export upadá. Najdôležitejšie však je, že za posledné dva roky devalvovali svoju menu aj dvaja najväčší konkurenti Číny – Kórea o 15% a Japonsko o 40%.
Agentúra Bloomberg odhaduje, že desaťpercentná devalvácia meny bude znamenať desaťpercentný nárast exportu. Zároveň sa zvýši riziko odlivu kapitálu, ale Bloomberg tu odhaduje, že za každé jedno percento, o ktoré sa zmení kurz CNY, odíde z krajiny 40 miliárd dolárov – čo pri desaťpercentnej devalvácii robí 400 miliárd dolárov.
Riziko to je, ale Čína si ho so svojimi rezervami 3,4 bilióna dolárov môže dovoliť. Ale to sú len slová. Uvidíme, ako bude trh reagovať v nasledujúcich dvoch až troch týždňoch.
