Britské voľby: hrozí „efekt z roku 1945“

O britských voľbách rozhodnú dva vplyvy: Nerovnosť a počet mandátov, ktoré získa Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva … alebo prístup „Sú to počty, hlupák“ v praxi

Vo Veľkej Británii boli dve hlavné politické strany, potom tri a nakoniec štyri. Nie  div, že odhad výsledkov volieb je čím ďalej zložitejší.

Obidve „staré” strany sú hlboko pod úrovňou tradičnej podpory voličov. Naviac každé ďalšie všeobecné voľby  znamenajú pre ne  ešte väčšie oslabenie tým, že voliči sa rozhodnú podporovať nové subjekty, ktoré vstupujú na politickú scénu. Pochopiteľne, že Liberálna demokratická strana nováčikom nie je, avšak rast jej podpory viedol v roku 2010 ku vzniku parlamentu bez zisku majority a neobvyklej nutnosti koaličného vládnutia.

Voľby sú tentokrát v škótskej réžii, pretože Škótska národná strana sa teší na zisk 41 nových mandátov, Labouristická strana si polepší o 15 mandátov, zatiaľ čo Konzervatívna strana ich stratí 19 a Liberálna demokratická strana dokonca 32.

Tieto výsledky nenechávajú hlavným stranám vôbec žiadny priestor a možnosť získania jednofarebnej väčšinovej vlády, ktorá je podmienená ziskom minimálne 326 kresiel. Omnoho viac situáciu však komplikuje fakt, že ani pravdepodobné koalície väčšinový počet hlasov nedosiahnu.

Toryovia + LDS = 283 + 24 = 307, alebo Labouristi + SNS = 271 + 47 = 318

K dispozícii je síce ďalších 19 mandátov, tie však sú rozdelené na polovice.

Do 7. mája sa toho môže ešte veľa zmeniť, avšak vďaka systému relatívnej väčšiny, ktorý je vo Veľkej Británii aplikovaný, zmena celkového percenta získaných hlasov len málokedy zmení celkový výsledok volieb. Všimnite si, že Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva s popularitou 23 % môže skončiť len s jedným alebo dvoma mandátmi, zatiaľ čo liberálni demokrati s omnoho nižším počtom voličov ich získajú 18. Nie je žiadny div, že sa ozýva volanie po novom volebnom zákone!

Voľby sú realizované na základe prístupu: „Sú to počty, hlupák.” Má to však svoje riziká. Vo Veľkej Británii je v tejto súvislosti spomínaný rok 1945 – Toryovia vyhrali na čele s Churchillom vojnu, ale napriek tvrdej práci sa v roku 1945 porúčali z vlády.

Podobne aj teraz vedú Toryovia kampaň nebezpečným smerom, keď vyzývajú voličov, aby nenechali Labouristov zruinovať ekonomiku. Aj keď koalícia Toryovia/Liberálni demokrati Veľkú Britániu stabilizovali, deficit na bežnom účte sa vymkol spod kontroly. V skutočnosti to znamená, že za zlepšenie bude potrebné ešte len zaplatiť. To však koalícii nebráni v tom, aby poukazovala na stúpajúci počet pracovných miest, postupne sa zvyšujúce mzdy a rast HDP.

Labouristická strana sa vrátila k rétorike sedemdesiatych rokov. Presadzuje prístup väčšej sociálnej rovnosti, majetkovej dane a celkovo zastáva postoje starej školy z doby veľkých podnikov, vysokých daní, stagnácie a prebujneného vplyvu odborov na trh práce. To je však postup, ktorý vedie späť do sveta nulového rastu, pretože dáva prednosť prerozdeľovaniu pred trajektóriou nového rozvoje.

Napriek tomu labouristické postoje správne pomenovávajú zavrhnutiahodné a stále sa zväčšujúce nerovnosti, ktoré sú spôsobované agresívnou monetárnou politikou nízkych sadzieb a podpory 20% časti ekonomiky, čo sú veľké verejne obchodovateľné spoločnosti a banky. Pritom 80 % ekonomiky – malé a stredné podniky spoločne so stredne a nízko príjmovými skupinami – sú na tom horšie než kedykoľvek predtým a to bez ohľadu na lokalitu.

Myslím, že o týchto voľbách rozhodnú dva vplyvy: Nerovnosť a počet mandátov, ktoré 7. mája získa Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva.

Ekonomické čísla Veľkej Británie môžu na prvý pohľad vyzerať dobre, avšak nerovnosť je niečo, čo sa dá len ťažko prehliadnuť, nakoľko 80% subjektov sú najväčšími porazenými odkedy začala finančná kríza. Problémom pre Toryov je, že týchto 80% subjektov patrí do strednej triedy, teda medzi voličov, ktorí sú politicky angažovaní. Tí majú pocit že sa nachádzajú v úzadí a som si istý že sú tiež frustrovaní z nedostaku zmeny a nádeje. Toto robí z UKIP zaujímavú alternatívu. Pre mnohých takýchto voličov sú “voľbou z trucu”.

Vďaka skúsenostiam z Francúzska a Španielska vieme, ako sa strany, ktoré boli považované za “extrémne”, pomerne zle umiestnili v prieskumoch verejnej mienky. Avšak za plentou počas hlasovania sú voliči oveľa odvážnejší vo vyjadrovaní svojich politických názorov.

Tabuľka volebných prieskumov naznačuje, že s 20% popularitou by získali 8 kresiel, avšak pri získaní 24% hlasov by mali 46 kresiel.

Nakoniec si treba uvedomiť, že len slepý by si nevšimol, že britské voľby sú iba bodom, ktorý smeruje k referendu zotrvania UK v EU. Odchod UK z EU je najväčšou hrozbou pre budúcnosť EU a je podstatne dôležitejší než to, či uvidíme Grexit, alebo nie.

Veľká Británia je kotvou väčšiny liberálnych európskych krajín. Určite minimálne pre Dánsko, Švédsko a Holandsko. Všetci sa vždy spoliehajú na námietky UK, keď Brusel a často aj Club Med sú príliš zaneprázdnení rozdávaním “darčekov”, ktoré zaplatia európski daňoví poplatníci. Odchodom Veľkej Británie z EU by sme zostali nie len bez kormidla, ale bolo by neodkladne nutné, aby sa Európsky finančný sektor sám nanovo definoval.

Tieto voľby v UK budú zrkadlom množstva volieb, ktoré sa konali v Európe od začiatku krízy a boli ovplyvnené nerovnosťou a potrebou politickej vzbury. To otvára priestor na veľke pohyby v počtoch kresiel.

Predpokladám, že protestných hlasov Škótskej národnej strany a UKIP bude oveľa viac, ako naznačovali posledné predvolebné prieskumy verejnej mienky.

Povedie to pravdepodobne ku koalícii Toryov a Liberálno demokratickej koalície podporovanej UKIP. Podpora UKIP je spojená s referendom o EU, ktoré by sa malo konať v roku 2016. Tým by sa otvorila plechovka s červíkmi, nakoľko EU bude musieť zápasiť o svoje prežitie a to len vďaka tomu, ako žongluje s potenciálnym Grexitom, Brexitom a koncom kvantitatívneho uvoľňovania.

Autor: Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank