Gréci si vybrali vlastné utrpenie
Aj v Grécku sa ľudia tento rok vo voľbách museli rozhodnúť akou cestou chcú ísť. V porovnaní s ostatnými krajinami tu však vo voľbách išlo o niečo iné. Nešlo o to, či sa budú reštriktívne opatrenia presadzovať cez úspory štátu, či cez zvyšovanie daní, ale o to, či vôbec opatrenia tohto typu budú.
Predvolebný boj nebol o stranách hlásiacich sa k ľavici a pravici. Strany rozdeľoval názor na uskutočňované reformy, tvrdé úsporné balíky a najmä na pohľad k záchrane prostredníctvom poskytovaných pôžičiek zo strany medzinárodných veriteľov.
Ľudia si nakoniec predsa len vybrali proeurópske strany aj za cenu, že to zo sebou prinesie ďalšie škrty, zvyšovanie daní a s tým spojené znižovanie životnej úrovne.
Voľby nakoniec vyhrala konzervatívna Nová demokracia, ktorá zostavila vládu na čele s premiérom Antonisom Samarasom. V koalícii je spolu so socialistickou stranou PASOK a malou stranou Demokratická ľavica. V 300 člennom parlamente po voľbách disponovali 179 mandátmi.
Holandská vláda nevydržala
Dá sa povedať, že nutnosť konania volieb v Holandsku tento rok, je priamym dôsledkom potreby rozpočtových škrtov. Pôvodná vláda sa totiž tento rok rozpadla potom, čo poslanci jednej z vládnucich strán – pravicovej protieurópsky zameranej Strany slobody Geerta Wildersa odmietli podporiť úsporné opatrenia a nevedela sa dohodnúť so zvyškom koalície na štátnom rozpočte.
Následné predčasné parlamentné voľby konajúce sa v septembri vyhrali proeurópske strany. Tesne zvíťazila Ľudová strana za slobodu a demokraciu, ktorá nakoniec vytvorila koalíciu so sociálnodemokratickou Stranou práce. Jedná sa síce o spojenie liberálnej a sociálno-demokratickej strany, medzi ktorými existujú isté politické rozpory, obe sú však jasne proeurópsky zamerané a to v tejto situácii rozhodlo.
V predčasných voľbách prepadla protieurópsky zameraná Strana Slobody a neuspela tiež euroskeptická Socialistická strana. Nakoľko vláda sa vytvorila len pred niekoľkými dňami nie je ešte jasné na čo sa bude zameriavať pri toľko potrebnej konsolidácii verejných financií a nakoľko sa budú vedieť vládne strany medzi sebou dohodnúť. Aj na túto otázku však možno nájdeme odpoveď už v najbližšom období.
Litva chcela koalíciu v opozícií. Prepisovala sa aj história
Voliči v Litve rozhodli o tom, že strany doterajšej vládnej koalície zostanú len v opozícii. Stredo-pravú vládu tak s veľkou pravdepodobnosťou nahradí vláda na čele so sociálno-demokratickou stranou – Litovská sociálno-demokratická strana spolu s ľavicovou Stranou práce a ďalšou doteraz opozičnou stranou Za poriadok a spravodlivosť.
Spomínané tri strany sa síce na vytvorení koalície po spoločných rokovaniach dohodli, avšak vytvorenie koalície nakoniec nie je také ľahké ako by sa mohlo zdať.
Spolu by síce mali pohodlnú väčšinu, avšak proti sa postavila litovská prezidentka Dalia Grybauskaitéová (na snímke vpravo), ktorá odmieta vymenovať vládu, ktorej členom bude Strana práce, nakoľko panujú podozrenia, že sa za jej úspechom nachádza aj kupovanie hlasov.
Prezidentka sa preto obrátila na ústavný súd, aby rozhodol o platnosti volebných výsledkov. V novodobej histórii Litvy sa doteraz nikdy nestalo, aby prezident odmietol vymenovať vládu disponujúcu väčšinou v parlamente.
Prezidentka však nakoniec aj v záujme vyriešenia vzniknutej politickej krízy uznala, že nikto iný nie je schopný väčšinovú vládu zostaviť a oznámila, že za nového premiéra vymenuje lídra Socialistov Algirdasa Butkevičiusa.
Zvoľte si stranu:
