O spôsobe, ako riešiť súčasné dlhové problémy v Európe rozhodujú samotní občania štátu. Nie síce priamo, ale prostredníctvom politikov, ktorých si volia a ktorí tieto riešenia budú musieť priniesť.
Jednou z vecí, ktorá ich k tomu zaväzuje je aj nová zmluva o fiškálnej zodpovednosti. V rámci nej budú musieť krajiny svoje deficity znižovať ešte viac a tak isto sa budú musieť vysporiadať so svojimi dlhmi.
Dobrým príkladom, ako sa spája rozhodovanie, a akým smerom pri orezávaní dlhu štáty pôjdu, sú rozhodnutia občanov pri voľbách, ktoré sa v poslednej dobe (1 až 2 roky) uskutočnili. Môžeme tak priamo vidieť aké riešenia preferujú občania v jednotlivých krajinách.
V aktuálnom roku 2012 sa zatiaľ uskutočnili parlamentné voľby v piatich krajinách Európskej únie. Konkrétne ide o Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litvu a taktiež Slovensko.
Francúzski socialisti ešte silnejší
Voľby do francúzskeho parlamentu boli dvojkolové. Prvé kolo sa konalo 10. júna a naznačilo, že jasným víťazom parlamentných volieb sa stane ľavica na čele so Socialistickou stranou (PS), ktorú vedie François Hollande.
Druhé kolo, ktoré sa konalo o týždeň neskôr, len potvrdilo očakávania a socialisti zvíťazili s výrazným náskokom.
Po tom, čo počas volieb minulý rok spolu so svojimi spojencami ovládli senát, tak tento rok získali väčšinu v druhej komore parlamentu.
Sila ľavice je vo Francúzsku po tomto roku o to výraznejšia, nakoľko ovláda nie len obe komory parlamentu, ale aj prezidentský úrad!
Ešte pred parlamentnými voľbami sa vo Francúzsku tento rok konali aj voľby prezidentské, v ktorých dovtedajší pravicový prezident Sarkozy utrpel porážku a prezidentom sa stal práve vodca socialistov Francois Hollande. To je dôležité aj z pohľadu, že politický systém vo Francúzsku je hybridný (napoly prezidentský) a prezident tak disponuje značnými právomocami.
Francúzska vláda uvádza, že úspory v roku 2013 budú z dvoch tretín založené na zvyšovaní daní a z jednej tretiny na výdavkových škrtoch.
Už samotný fakt, že vo Francúzsku jednoznačným spôsobom vyhrala ľavica môže naznačovať, aké bude smerovanie jej politiky. To sa potvrdilo, pri predstavovaní rozpočtu na rok 2013. Namiesto veľkých škrtov a úspor vo výdavkoch ide krajina smerom vyšších daní pre veľké podniky a bohatých. Príkladom je už dopredu avizovaná 75 %-ná sadzba dane pre ľudí so zárobkom viac ako milión eur ročne a 45 %-ná sadzba dane na príjmy vyššie ako 150 000 eur ročne.
Vláda však deklaruje, že deviatim z desiatich občanov dane neporastú. Ďalej zmrazenie vládnych výdavkov s výnimkou splátok dlhu a dôchodkov, odstránenie stropu pri majetkových daniach, zníženie daňových úľav pri veľkých korporáciách, či uvalenie dane z príjmu aj na kapitálové zisky a dividendy.
Celkovo vláda uvádza, že rezy v roku 2013 budú z dvoch tretín založené na zvyšovaní daní a z jednej tretiny na výdavkových škrtoch. Od roku 2014 by sa mal tento pomer vyrovnať.
Socialistická vláda chce vďaka prijímaným opatreniam dodržať sľub, ako aj podmienku, ktorú jej určujú pravidlá eurozóny a to znížiť rozpočtový schodok v roku 2013 pod 3 % HDP. V tomto roku sa očakáva deficit vo výške 83,6 miliárd eur, čo predstavuje 4,5 % HDP, oproti deficitu 5,2 % v roku 2011.
Oficiálne údaje zverejnené koncom septembra ukázali, že verejný dlh krajiny sa v období od apríla do júna zvýšil až na 91 % HDP, pričom na konci roka 2011 bol na úrovni 86 %.
Zvoľte si stranu:
