Ochrana životného prostredia a udržateľný rozvoj sú jednými z hlavných a cieľových zámerov Európskej únie (EÚ). V poslednom období sa táto téma zmieňuje čoraz menej, a to kvôli obrovskému tieňu dobre známych problémov v eurozóne.
Konkrétne hodnoty, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2020, sú definované nasledovne :
- Emisia skleníkových plynov sa zníži o 20%
- 20% konečnej spotreby energií bude tvorených obnoviteľnými zdrojmi energie
- Spotreba v doprave sa zníži o 10% (oproti prognózovaným hodnotám v dobe uzavretia dohody medzi členskými krajinami EÚ)
Procesy smerujúce ku dosiahnutiu tohto zámeru sú v interakcii, vplývajú a sú ovplyvnené súčasnou ekonomickou a hospodárskou situáciou. Toto vzájomné pôsobenie má dve stránky. Na jednej strane rozvoj technológií tvorí priestor na utvorenie ďalšieho pôsobiska ľudskej činnosti. Na druhej strane sú ekonomickou a technologickou záťažou pre ťahúňov pokazeného voza (pre podniky).
Keď sa menia zákony
V jednotlivých etapách novodobej histórie sa pracovné sily presúvali z jedného sektora ekonomiky do druhého v momente, keď prvý sektor dosiahol svoj vrchol. Nové trendy a technológie zmenili hranice efektivity a zákon klesajúcich výnosov dosiahol nový rozmer. Pri naplnení dopytu po poľnohospodárskych produktoch a mechanizácii tohto odvetvia, sa pozornosť upriamila na priemysel. Po priemysle prišli na rad služby a informácie.
Momentálne systém fungovania svetovej ekonomiky opäť potrebuje niekam presunúť nezamestnaných ľudí a sústrediť vývoj do ďalšieho levelu. Obnoviteľné zdroje energií, technológie na efektívne využitie týchto zdrojov či inovácie vo využití súčasných palív sú tým priestorom na presun nevyužitých a stagnujúcich ľudských či finančných zdrojov.
Špirála sa točí
Druhá strana tejto sféry má negatívny prejav. Sprísnenie pravidiel o ochrane životného prostredia je komplikáciou pre producentov a zvyšuje ich náklady. Obnoviteľné zdroje energie produkujú drahšiu energiu a záťaž sa prenáša na spotrebiteľa, ktorému neostáva nič iné, ako len postupne znižovať svoju spotrebu. Klesajúca spotreba sa vracia v podobe poklesu dopytu a špirála sa točí.
Výzva spočíva vo vzatí rozumu do hrsti a využití potenciálu každého štátu. Investícia voľných peňazí do projektov v tejto oblasti prinesie prácu a nebude rizikovou. Peňazí je v ekonomike dosť, ba dokonca viac, ako by bolo treba. Ich správne prerozdelenie a posun sveta o ďalší krok dopredu je možno riešením krízy. Sme v takej situácii, že už nie je čo stratiť a skúšať staré známe triky len s väčším objemom peňazí je plytvanie s potenciálom európskych národov!
